Ahojte :) Dakujem krásne za komentáre a užite si časť, zajtra večer dám další pretože mám voľno takže nejdem do práce!
„Si opitá Isabella,
nebudem sa s tebou rozprávať dokiaľ nevytriezvieš.“ Pokrútila som hlavou.
Liam
„Nie. Zajtra, ked budeš
mať čistú hlavu.“
„Povedala som, že sa
budeme baviť teraz.“ Zakopla o vlastnú nohu, tak sa rýchlo zachytila pultu. Bože...
„Prečo si sa opila?“
„Lebo! To nie je tvoja
vec...“
„Ale máš to zakázané.“ Musel
som jej skočiť do reči. Začala sa smiať ako šialená.
„Isabella.“ Napomenul som
ju.
Ešte nikdy som sa necítil
horšie. Bola s ním a bola opitá.
„Ja sa môžem opiť kedy len
chcem.“
„Nie, to nemôžeš.“
Protirečil som jej.
„A ty? Ty si sa mohol
opíjať?“ Vedel som načo naráža. Zastavil sa mi dych.
„Bola si preč.“ Vydýchol
som.
Znova sa zasmiala. „Bola
som preč, lebo si debil.“ Povedala to jasne, bez toho aby rozmýšlala.
„Ešte dobre..že som bola
s Dukom.“ Jazyk sa jej motal, ale pokračovala. „Mala som sa s kým
porozprávať.“ Prešla až ku mne, pohrdavo na mna pozrela a potom si sadla
do obývačky.
„Ani nevieš ako sa mi
s ním dobre rozprávalo.“ Jej ton ma znervózňoval, bola iná. Ako keby to
ani nebola moje Bella. A k tomu som
samozrejme kurva žiarlil na toho skurvenca.
„Bál som sa. Je noc.“
Odfrkla si. „Bella si opitá, chod si ľahnúť.“
„Nie! Ty mi nebudeš vravieť
čo mám robiť! Nie si nikto! Ty chceš aby som išla za mojou rodinu? Najprv chod
ty za tou svojou! Bojíš sa ešte viac ako ja! Zakazuješ mi veci si ako tyran!“
Nemo som otvoril ústa. Myslela to vážne. Všetko to myslela vážne a mna to
bolelo.
„Mohol ti ublížiť.“ Šepol
som.
„To by ti vyhovovalo čo?
Keby som bola znova mimo a ty by si mohol chodiť za kurvami.“ Všetko mi
vyfučalo z hlavy. „Aspoň vidím aký si Payne. Odporný.“ Prvý krát som sa
cítil byť zničený. Ešte nikto mi nikdy slovne neublížil. Jej slová boleli stále
viac.
„Odchádzam.“ Povedala. Od
toho momentu som nevnímal. Ani neviem ako za nou vyšiel po schodoch, len som
bol pri nej. Brala si veci do tašky.
„Kde?“
„Domov.“ Odvrkla.
„Tu si doma.“ Hlava sa mi
zdala byť taká ťažká. Mal som na jazyku toľko vecí...a teraz? Nič.
„Bella.“ Šepkal som
dookola.
„Nechaj ma. Musím si to
premyslieť.“ Až ked som cítil pod rukami zimnú dlažbu, uvedomil som si že
kľačím.
„Bella nerob to.“
„Musím.“ Povedala
a čupla si ku mne.
„Bella prosím. Prosím. Je
to mnou hejže? Preto lebo ti nedávam lásku akú si zaslúžiš. Sľubujem že to
zmením, len nechod preč. Ja...som bez teba nikto, ty to vieš.“
„Liam. Odchádzam. Musím
ísť. Neviem čo dalej.“ Dlaňou sa dotkla môjho líca. Zavzdychal som.
„Druhý krát nie. Už to
nezvládnem.“ Šepkal som. Už som necítil jej dotyk a ked som otvoril
zaslzené oči videl som tmu. Nebola tam, svetlo v izbe už zhaslo. Len som
kľačal a pozeral do zeme. Snažil som sa započuť nejaký zvuk aby som vedel
že je tu, alebo len jej bosé nôžky. Odišla.
Isabella
Zívla som na plné ústa
a pretočila som sa na druhý bok.
„Li?“ Opýtala som sa do
ticha a prudko som sa posadila.
Mala som na sebe šaty zo
včera, silonky ešte aj svetrík.
Som v byte pri Caroline.
Kurva! Ja som odišla.
Slová ktoré som mu
povedala ma boleli viac ako čokoľvek iné na tomto svete. To že som pila ma
neospravedlňuje. Som tá najväčšia skurvená svina na tomto svete.
Celý deň som preležala
v posteli. Nemala som náladu na nič a na nikoho, chcela som aby mi
zavolal a aby som mu povedala všetko čo som chcela. No nestalo sa tak.
Nezavolal. Nenapísal.
„Och to je mi ľúto
kráska.“ Duke sedel u mna na sedačke. Snažil sa ma hladiť po chrbte, no
seklo mnou. Nech to nerobí, to môže len Liam. Bola som ako duch. Celé dni som
nič nejedla, jediný kto sa o mna zaujímal bol Duke. Do servisu som
nechodila, nemala som náladu. No zato som sa chodila prechádzať po New Yorku
a spomínala som na Liama. Aký bol, ako som sa s ním mala a aká
som bola štastná. Povedala som mu toľko zlých vecí že sa mu ani nečudujem že sa
neozval. Nechápem to... Nikdy by som mu neublížila. A stačilo len pár
drinkov a stala sa zo mna sviňa. Nenávidím sa zato. Ublížila som mu.
„Duke ja neviem čo mám
robiť.“ Priznala som sa kamarátovi. Jemne vzal moju ruku do jeho drsnej dlane.
Nebola taká jemná, ako tá Liamova. Nebola ani taká teplá a plná citu ako
tá jeho. Chcela som cítiť Liama pri sebe, teraz. Nechala som ho aby ma držal, no
neupokojilo ma to.
„Pod, ideme von.“ Navrhol,
načo som pokrútila hlavou.
„To nie. Chcem byť
tu...“ Skočil mi do reči.
„Chceš byť tu, trápiť sa
a utápať v žiali? Toto nie je tá Bella ktorú poznám.“
„Tá Bella už neexistuje
Duke.“ Sklopila som pohľad.
„Ked sme spolu chodili
na strednej bola si iná, energická a bojovná.“ Zasmial sa.
„Prepáč.“ Šepla som.
„Za čo?“
„Nechala som ťa. Boli
sme spolu krátko, ale bola som ... ja neviem“ Usmiala som sa pri spomienke.
„Nechcela som ti ublížiť, nemala som ťa nechať sa trápiť. Pamätám si, ako si na
tom bol.“ Preskočil mi hlas. Dokonca aj Dukovi som ublížila.
Neboli sme spolu dlho,
no mala som ho rada. Nie tak ako ona mna, ale mala. Vtedy som bola ešte celá,
nemala som v hrudi čiernu dieru, ktorá ma zožierala. Pamätám si ako Duke
chodil po škole bez duše, ako teraz ja.
Bol futbalista a bol slávny, ľudia ho milovali a ja som ho ponížila.
Povedala som mu že s ním byť nechcem a že nech sa s tým zmieri.
Vtedy som mala v sebe ešte veľa citu ale aj nenávisti. Potom sa to stalo.
Znásilnil ma Brad a už som nebola tá Bella. Už nou nikdy nebudem...
„Bella je to
v poriadku. Vtedy to bolelo, ale teraz je to okey.“ Príjemne sa usmial.
„Spomínam si na jeden
deň, ked som ťa prvý krát videl.“ Pozrel sa priamo na mna. „Hned som vedel že
som sa zamiloval. Bola si stále usmiata a nemala si záujem
o chlapčenskú pozornosť. Prechádzala si sa po chodbe a ja som
z teba nemohol spustiť oči. Bol som tebou posadnutý, tak strašne som ťa
chcel. A aj som ťa mal, získal som si ťa.“ Zasmiala som sa.
„Tak pod, ideme.“ Nedal
sa presvedčiť, vzal ma na večeru.
Brával ma na nu každý
deň, stále dookola. A prešiel týždeň, potom druhý.
Za úsmevom som skrývala
bolesť. Pred Dukom som bola iná, musela som. Nemohol vedieť ako sa cítim, ale
v noci som si to vynahrádzala. Preplakala som ju celú a takto to šlo
každý deň. Pravidelne som sa cez deň pristihla že myslím nato kedy príde Liam
a kedy mi zavolá. Kedy ma vyhreší a kedy na mna začne kričať. Och, čo
by som dala za takú hádku, len aby som počula jeho hlas. Pamätala som si ho,
ale zabúdala som na jeho jemné ruky a ten pohľad. Nemohla som mu zavolať,
ozvať sa. Bála som sa. Čo ak by ma nevzal späť? Ked či o len pomyslím nato
ako som ho tam nechala samého, striasa ma.
Tak strašne by som ho
chcela vidieť a cítiť jeho prítomnosť. Cítiť jeho voňavku, sprchový gél
a dotýkať sa ho. Dala by som zato aj život.
Raz ked sme boli
s Dukom na večeri zdalo sa mi, že tam je Asthon v aute a čaká. Mala
som bludy. Stávalo sa mi to pravidelne, stále som videla mercedes na ktorom
Asthon chodil. Namýšľala som si to lebo som chcela aby to bola pravda.
„Bella, čo sa deje?“
Opýtal sa ma Duke, ked sme prechádzali ulicou. Boli sme v kine.
Môj pohľad zaujalo audi,
hned ako sme vyšli z kina vyšlo zo zákruty a pridalo plyn. Nebol to
on. Nebol. Nebol. Hovorila som dookola v hlave. Keby to bol on a ja
by som vedela že je len pár metrov odo mna, asi by som to nezvládla. Som
hlupaňa. Mám halucinácie a patrím na psychiatriu.
„Nič. Len sa mi zdalo že
je tam niekto koho poznám.“ Prikývol a vzal ma za ruku. Odviezol ma domov
ako stále a hned ako som vyšla hore a prezliekla sa, upadla som do
môjho stavu. Plač. Nekontrolovateľný plač. Prešlo pár dní. Schudla som, už
chápem Liama. Mala som v skrinke alkohol, ktorý som si pravidelne naliala
do pohára, ale aj tak sa ho nedotkla. Nedovolila som si to, nemohla som to
robiť. Zakázal mi to.
Zobudila som sa na
zvoniaci mobil.
„Bella?“ Duke sa usmieval,
počula som to.
„Hmmm? Spím.“ Zasmial
sa.
„Obleč si niečo sexy,
ideš so mnou do práce.“ Striaslo ma. Seklo mnou.
„Nie. Ja nemožem.“
Zhlboka som sa nadýchla. „Vlastne, idem.“ Pripomeniem si to. Pripomeniem si Liama
a to ked som tam bola s ním! Odrazu ma opustila zlá nálada a začala
som sa tešiť!
Obliekla som si modré
priliehavé šaty a vysoké čierne lodičky. Kabátik a rúž na pery.
Čakala som na Duka pred
domom a poklepkávala som si nohami.
„Konečne.“ Prehovorila
som, ked som nastúpila dnu.
„Prepáč, meškám. Modrá
ti pristane.“ Usmial sa.
„Mám veľmi dôležitú
poradu, pôjdeš so mnou?“
„Uvidím.“ Zasmial sa.
Dukova pracovňa bol malá
a biela. Necítila som sa tam tak dobre ako v Liamovej. No tá vôňa na
chodbe. Papiere, samé papiere. Presne ako v Payne Industrial Company.
Usmiala som sa sama pre seba.
„Ostaňeš tu?“ Pýtal sa
ma Duke, ked otváral dvere. Nadvihla som plecia.
„Ako chceš, môžeš prísť
kedykoľvek, tak o 15 minút začneme.“ Zaškeril sa a zavrel dvere.
Sedela som tam
a čakala, nebavilo ma to. V Liamovej pracovni by som bola aj
hodiny už len preto, lebo by som vedela že je jeho. Vyšla som von z dverí
a zastavila ma tam Dukova sekretárka.
„Idete do zasadačky za
Pánom Scottom?“ Usmievala sa, pripomenula mi Abby. Prikývla som a ona ma
zaviedla pre veľké masívne dvere. Otvorila ich a ja som vstúpila dnu. Duke
sa usmial a ukázal mi rukou ma miesto vedľa neho. Otočila som sa, aby som
zvrela dvere a niekto pri nich stál.
„Slečna.“ Ten hlas by
som rozpoznala všade. Prisahám.
„Asthon.“ Šepla som, potichu. Nedochádzalo mi to. Až ked Asthon pohľadom
prešiel na druhú stranu miestnosti mi zapla kontrolka. Sklopila som pohľad
a pomaly sa otočila.
:-O :-O :-O No, tak to asi nedočkám zítřka!!! Božeeee, Liam tam je, že jooo? V té zasedačce!!!!! Rychle, dalšíí! Nevydržííím! :D
OdpovedaťOdstrániťJeště jsem ani nedočetla celou kapitolu, a už to je skvěléé..tohle mi chybělo, popis z Liamova pohledu!! Luxusní! :) Dej mi minutku, dočtu celý díl a napíšu celkové dojmy. ;)
OdpovedaťOdstrániťJežííš, Liam jaký zlatý! :)) Teda jako řeknu ti, že bych nečekala, že se Bella až takhle "naštve" a odejde. Ještě, že toho aspoň tak lituje. Ale mohla by za ním přijít ona sama. :) Nečekala jsem, že bude tak dlouho pryč, možná den dva, ale týdny?! Překvapila si mě. :)) Každopádně se těším, až se potkají v té zasedačce. Ale prosím, nech je, ať si spolu popovídají, ať si to aspoň vyříkají, ne že před ním Bella uteče. :) ;)
OdpovedaťOdstrániť