nedeľa 8. decembra 2013

Fight off your demons 23.

Tak šup šup komentujeme ! :) 


„Mám rada ako sa na mna pozeráš ked si oblečiem tie tvoje veci. Viem že by si nebol bol rád keby som mala na sebe rifle, alebo tie moje kratasy. Mám rada ked sa zobudím nad ránom a pozorujem ťa ako spíš. Ked máš nočné mory a ja ťa vezmem za ruku. Zašepkám ti, že to bude dobré a ty sa upokojíš.“ Hovorila stále tichšie. Podišla ku mne a jemne ma chytila za rameno. Striaslo ma. Otočila si ma k nej. Neusmievala sa, no mala slzy v očiach. Chcem aby už prestala plakať.
„No najviac na svete milujem ked sa hneváš na mna. Ked kričíš a si odporný, lebo sa o mna bojíš. Zúžiš oči a zopneš pery. No tvojich očí sa to nedotkne a ja v nich vidím len strach. Muselo ťa to stáť veľa sily povedať mi všetky tvoje tajomstvá. Ty nevieš o mne v podstate nič Liam.“ Odmlčala sa. Chcela to dopovedať, ale niečo jej bránilo.
„No ja ti to všetko poviem Liam. Poviem.“ Vydýchla. Mal som pocit že ubezpečuje hlavne seba.
„Môžem ísť s tebou domov?“
Práve mi tu povedala veci o ktorých ani neviem. Vlastne mi tým povedala že má ma rada a teraz sa ma opýta toto? Ked som ešte pred pol hodinou povedal čo cítim ja?
„Isabella ty ideš so mnou domov. Aj keby si to nechcela.“ Pripustil som.
„Dobre.“ Chytila ma za ruku a viedla k vysmiatemu Asthonovi.
„Slačna Casio.“ Pozdravil ju, usmiala sa na neho a on nás viedol halou.

„Kde to som?“ Pýtal som sa sám seba, ked som sa zobudil. Doma. Som doma? Kde je ? Rýchlo som sa postavil.
Pamätal som si cestu domov. Nesedela pri mne, ale oproti. Bola ticho a ja tiež. Stačil mi pohľad na nu. Na moju Bellu. Pýtal som sa jej na vlasy.

„čo máš s vlasmi?“ Prestala pozerať von oknom a preskočila pohľadom na mna.
„Ostrihala som sa.“
„Prečo?“ Podvihla obočie.
„Lebo som si myslela že tak ma nenájdeš.“  Zamračil som sa.
„Našiel by ťa aj na konci sveta.“ Nepovedala nič, len sa znova pozrela von oknom.

Kráčal som dolu schodmi. Počul som kroky a šuštanie.
„Bella?“ Opýtal som sa, aj ked som ju nevidel.
„Mal si tu párty?“ Vybehla spoza rohu.
„Nie. Prečo?“ Nechápal som.
Ukázala na linku v kuchyni. Bolo tam asi 12 prázdnych fliaš alkoholu.
„Aha... No ... Ja...“
„Tak mal, alebo nie. Opýtam sa Marii, ked mi nepovieš pravdu.“
„Maria tu nebola celý mesiac Bella.“ Zarazila sa.
„Prečo?“
„Lebo.“ Nechcel som sa hádať.
„Tak mi povedz čo tu robia tie flaše a to som bola len v pracovni. Taký smrad som ešte nezažila. Samé cigarety a alkohol. Liam... Povedz pravdu.“
„Nechcem sa o tom baviť.“ Chcel som odísť no chytila ma za rameno. Potiahla k linke aby som tam stál. Vzala do ruky dlhé gumené rukavice a drhla taniere.
„Toto len tak dole nedám.“ Hučala. „Tak hovor.“ Povedala. Nechcel som jej to povedať, ale nechcel som znova klamať.
„Vieš Bella. Bol som beznádejný a tak trošku som to riešil alkoholom.“ Priznal som.
„B-beznádejný?“ Zastavila tečúcu vodu a pozrela na mna, nechcel som sa jej pozrieť do očí, tak som len prikývol.
„Tak som sa opíjal no, to nevadí. Teraz .. si tu.“ Pozrel som na nu. Dávala si dolu rukavice, nespustila zo mna oči a prihnala sa ku mne.
„Liam? Chýbala som ti?“ Nasucho som prehltol.
„Neviem čo by som ti to mal povedať. Nikdy sa ma nikto nič také nepýtal. Nikomu som nehovoril čo cítim. Neviem ako ti odpovedať.“ Cítil som ako vo mne stúpa tlak. Ako sa červenám.
„Povedz mi to.“ Prisunula sa ku mne ešte bližšie. „Povedz mi čo cítiš.“ Šepkala.

Isabella

Dlho sa mi díval do očí.
„Myslel som si že som umrel. Nikdy som nezažil takú stratu a nikdy by som to pre nikoho neurobil. Myslím to že by som to urobil len pre teba.  Nikdy mi nikto nechýbal tak ako ty. Vôbec som nespal, nejdedol. Len pil...“ Zasmial sa a ukázal na brucho. Schudol. Môj krásny Liam. Čo som mu to urobila?
„Keby som vedela že to vezmeš takto nikdy by som neodišla.“ Na chvíľku som sklopila pohľad, aby som zahnala slzy.
„Nevedel som kde si a čo robíš. Či žiješ. Ked som bol opitý nemyslel som nato. Bola to chyba, alebo som vypil toľko že je to až neuveriteľné. Ale pomáhalo mi to.“ Chytila som mu ruku do dlane. Ako som sa pohla svetlá sa automaticky zapli, už bola noc.
„Mám jednu otázku.“ Začala som a on prikývol, aby som sa pýtala.
„čo by si robil, keby si ma nenašiel? Keby som nepoužila tu kreditku a nevedel by si kde som?“ Nikdy som u neho nevidela takú beznádej v očiach ako teraz.
„Neviem.“ Odvrátil pohľad.
Ale ja viem čo by urobil. Upil by sa k smrti a jedného dňa, keby som ho chcela znovu vidieť by mi povedali že je  mŕtvi a ked by som si uvedomila že je to mojou vinou... Urobila by som to isté.
„och Liam.“ Vzdychla som. Jemne som sa o neho obtrela a potom ho objala. Držal ma v náručí dlho a nechcel ma pustiť tak ako som nechcela pustiť ja jeho.
„Prepáč.“
„To nevadí Bella, teraz si tu a už to ostaneš. Navždy.“ Hovoril mi do vlasov.
„Pod.“ Povedala som a vliekla ho hore. „Ja čas, aby si vedel o mne všetko.“ Neverím že to idem urobiť no cítim že mu to mám povedať.  Videla som ako bledne.
„Toto bude dlhá noc.“ Hovorila som ked sme kráčali schodmi.
„Sadni si na posteľ a ja o chvíľku prídem. Určite si hladný.“ Poslušne si sadol, bol vzrušený. Chcel vedieť čo skrývam. Podišla som k nemu a dala som mu pusu na vrch hlavy. Krátke vlásky ma pošteklili na perách.
Zišla som dolu a vzala colu. Nemal tam nič, len samé sladkosti. Sušienky a čokolády. Vzala som to hore a dala na posteľ.
„Poviem ti všetko. Nikdy som mo nikomu nepovedala a je to pre mna veľmi ťažké. Raní ma to, už len pri pomyslení. Ked ti to poviem.... neviem čo bude potom.“ Prešla som mu rukou po vlasoch a usadila sa lepšie.
Jeho oči boli temné, bála som sa čo mi nato povie. Bála som sa, že ma potom opustí.
„Tak hovor.“ Chcel konečne vedieť čo so mnou je.
„Nechcem sa k tomu vracať Liam, poviem ti to v skratke.“ Prikývol.
Vyzeral ako dieťa, nohy mal v tureckom sede. Oči mu žiarili a nakláňal sa ku mne, aby lepšie počul. Nerobilo z neho dieťa jedine to, že mal na sebe len šortky, mužné telo malo k dieťaťu veľmi ďaleko.

„Mala som devätnásť.“ Zadívala som sa mu do očí a začala rozprávať.

12 komentárov:

  1. Oh prichádza hodina pravdy! :D Som zvedavá čo sa jej stalo! :D Dúfam, že bude čoskoro ďalšia časť.. ja sa tááááák neviem dočkať, oh bože :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Je to napínavé!!! Neviem sa dočkať ďalšej časti, paráda. ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tak šup šup ďalšiu časť!!! :) je to skvelé!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ja ťa zabijem!!!!!!!!! pekne si to tu čítam a ty to v najnapínavejšej časti stopneš???? Tak teraz som s tebou skončila (jasné že nie!)
    Ak chceš aby si malanasäť jednu (bezvýznamnú) čitateľku, tak okamžite pridaj ďalšiu čať :P Emita:))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ...a? Ja čakám a neviem sa dočkať! Ááááá! Milujem túto poviedku, aj Teba, Anonymka naša ♥ Si najviac proste :) Zajtra pokračko? :) Prosím ;) xx

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Ach!! :) Neviem ani slovami opísať, akú neskutočnú radosť mi táto poviedka robí!! Každý deň chodím na tento blog s radosťou, že si prečítam novú časť!!! :) Jednoduché a také dokonalé! Anonymka ja ťa proste žeriem!!! Monča

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Myslela jsem, že mi bude stačit, když budeš přidávat každý den, ale očividně ne :D Potřebuju tady povídku asi tak 3krát denně, abych byla spokojená :D Skvělé, skvělé, skvělé!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. 3 x denne by nestačilo !!! xD Je to navykove ako kniha! A nema to nič s 50 odtieňami, Liam neni ako grey! grey je nechutny! xD milujem to! xD

    OdpovedaťOdstrániť
  9. ako akože mám ísť do školy keď si človek prečíta niečo takéto?? och !!!! <3 Anonymka obsypať ťa zlatom za toto čo sa tam deje ! <3

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Kedy bude nová časť anonymka? Nemôžem sa dočkať ! ♥♥

    OdpovedaťOdstrániť
  11. :OOO JA CHCEM UŽ NOVÚ ČASŤ, PROSIM, PROSíííííM!!! :(((

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Najúzasnejsia poviedka akú som kedy cítala! Obdivujem ta. Fakt ta obdivujem. Je to dokonalé. Má to len jednu drobnú chybicku...chcelo by to pridávat castejsie. Ja sa tak neviem dockat!!! :) prosím rýchlo dalsiu. :)

    OdpovedaťOdstrániť