Už som chcela ísť spať no ked som pozrela na Jajin blog a videla 15 komentárov, onemela som.
Ďakujem! Tu máte novú časť a užite si ju. Ešte raz ďakujem z celého srdca! Anonymka
Ibsaella
Bola noc a videla som
že Liam má zhasnuté svetlo. Slzy mi stále padali z očí a ja som ich
nekontrolovateľne utierala. Veci som mala už dávno pobalené, bolelo ma to.
V šuflíku som mala
dve kreditné karty. Jedna bola moja a druhá od Liama. Mala som tam mať
zopár tisícok, tak ako sľúbil. Každý mesiac jedna tisícka. Ma mojej bolo možno
desať tisíc. Je to dosť na únik.
Vzala som si ich, potom
pas a obula som si conversy. Inú možnosť nemám, žiadne vysoké topánky si
nevezmem.
Mala som plán, no sama by
som neprešla cez pozemok. Je tam strážnik, ktorý ma spozná.
Prešla som dolu a vzala
so sebou aj moj kufor. Kľúče od auta som mala ja.
„prepáč za auto debil.“
Povedala som potichu, ked som išla do garáže. Nemožem ísť rýchlo, lebo by sa
zobudil na zvuk motora. Z vešiaka som si vzala jeho sako a slamený
klobúk ktorý nosila Maria do záhrady. Dala som si to na seba vlasy dom si ukryla
do klobúka. Nebude ma poznať.
Prechádzala som okolo
strážnika, ktorý sa hned postavil a usmial sa. Myslel si, že som Liam.
Dvihla som ruku na pozdrav
a čakala kým otvorí bránu. Vystúpila som z nej a rýchlo som sa
rozbehla ulicami. Za cesty si vyzliekla jeho sako a aj s klobúkom som
ich vyhodila von oknom. Hladila som panameru prstami a užívala si pocit
byť v nej posledný krát.
Plač som zadržať nemohla.
Opúšťam chlapa, ktorý sa mi dostal do hlavy a pod kožu. Zakázala som si na
neho myslieť a hned som zahla na letisko. Moja hrdosť mi nedovolí sa tam
vrátiť a ani zastaviť. Ostať tu, alebo čokoľvek iné.
Auto som odparkovala
a kľúče nechala z zapaľovaní. Je mi to jedno či mu ho niekto ukradne
a je mi jedno že Liam asi zabije toho strážnika.
Vstúpila som do letiskovej
haly a prehľadávala som ju očami. Nasadnem na prvé lietadlo ktoré bude
voľné.
Zaspávala som, od toho plaču
a smútku som bola taká unavená. Nedokázala som prestať myslieť na Caroline,
bude zúriť a zabije ma. Je mi to pre nu ľúto.
Zavrela som oči a pred
nimi bol Liam. Zvyknem si nato že s ním nebudem. Nechcem od neho nič.
Chcela som aby bolesť prešla a aby som sa cítila znova dobre. No pripadalo
mi že sa to dá len s ním.
Vysrala som sa na všetko
a nechala lietalo aby na unášalo do neznámej zeme. Do Španielska.
Liam – prvý deň
„Pán Payne, našli sme vaše
auto.“ Hovoril strážnik do telefónu.
„Kde?“
„Letisko LaGuardia 23rd
avenue.“
„5 minút.“ Povedal som len
a zložil telefon.
„Takže ty si si debil
myslel že som to ja, rozumiem tomu dobre?!“ Pýtal som sa sbs-kára, ktorý nechal
Bellu utiecť.
„No pane, viete ona mala
vaše oblečenie a bola vo vašom aute. Nemal som šancu ju poznať, bola noc
a...“
„Vyzerám tak že ma to
kurva zaujíma že ty si debil? Máš padáka a vypadni.“ Povedal som mu
a vyšiel z pracovne.
„V aute sa nenachádzala
žiadna osoba, dokonca boli v aute kľúče. Máte veľké štastie že vám ho
nikto neukradol.“ Štastie? Kto by sa pokúsil? Pýtal som sa sám seba.
„Dobre, hľadám osobu.
Utiekla.“ Strážnik prikývol.
„Volá sa Bella, Isabella
Casio, tu máte o nej všetko. Niečo chýba, ale to je v poriadku. Tu je
číslo jej karty.“
„Chcete jej zablokovať
účet?“ Pýtal sa ma.
„Nie! Práveže nie, ked
s nou bude platiť hned mi dajte vedieť. Vlastne viem že to môžete prepojiť
na môj notebook. Tak to urobte aby som si to kontroloval sám.“
„Ale to nemôžem Pán Payne.
To môžu len zamestnanci a to vy nie ste.“ Chcel sa brániť, podvihol som
obočie. Toto určite nemyslí vážne.
„Myslím že teraz sa so
mnou hádať nechcete. Verte mi, žeby ste stratil svoju prácu a ja by som si
aj tak urobil po svojom. Takže hned ked prídem domov, chcem to mať
v počítači.“
Hovoril som rýchlo, nemal
som čas sa s ním baviť v rukavičkách.
„Dobre Pane.“ Zatváril sa
zmätene.
Odkráčal som k autu.
Stálo tam bez stopy po nej. Prečo si to urobila maličká? Práve teraz? Ked viem
že ťa mám rád? Rukou som prešiel po volante, páčilo sa mi to. Ona ho držala
naposledy.
„Abby, všetko je prepojené
na teba. Všetkým povedz že nemám čas. Úplne všetkým.“ Hovoril som už podnapitý.
„Ste v poriadku
pane?“
„Nepýtaj sa a rob čo
vravím.“ Zložil som.
Dopíjal som už šiesty
pohár whisky a očami som pozeral na monitor môjho počítača. Čakal som ked
si niečo kúpi mojou kreditnou kartou a mne tu zasvieti malá červená bodka.
Točilo sa mi v hlave.
Sedel som v mojom kresle už na mol a pozeral na jej izbu. Rozsvietil
som tam svetlo. Myslel som si, že tam príde a chcel som ju vidieť. Potom
som sa postavil a išiel tam. Porozsvecoval som svetlá v celom dome.
Zadalo sa mi to správne. Ked príde uvidím ju a ona bude vedieť že je
vítaná.
Znova som sa posadil do
kresla a dolial si do pohára pred sebou.
Druhý deň
Zobudil som sa na sedačke.
V obleku, topánkach a rozbitou fľašou whisky na zemi.
„Kurva.“ Zanadával som
a hned som sa postavil. To spôsobilo môj pád na zem. Nemotorne som sa
postavil a prešiel k počítaču. Nikde nič. Moja bodka tam nebola. Na
monitore svietilo – Stav hľadania : 0
Bezvládne som si sadol na
stoličku a počul buchot zdola. Bol to Zayn. Počul som jeho hlas ako kričí
moje meno, neodpovedal som. Napísal som mu krátky e-mail, že teraz nemôžem
a čo sa stalo s Bellou.
Pred tým ako som si nalial
hnedú tekutinu do pohára som si zapálil cigaretu. Mal som všetko pekne uložené
v skrinke. Bolo tam veľmi veľ fliaš, takže sa nikde nemusím ponáhľať.
Tretí deň
Ešte stále opitý zo dňa
pred tým som pozeral do monitoru. Chcel som si ísť ľahnúť no bál som sa žeby mi
niečo ušlo. Žeby sa mi objavila bodka a ja by som spal. Musím to vydrať.
Podporoval som sa, no aj tak som zaspal na stoličke.
Poobede som počul Máriu
ako kriči zdola. Vedela že som doma, no neotváral som. Počítač mi ukazoval že
mám 16 nových e-mailov. No bolo mi to skurvene jedno. Len som ich prešiel
očami. Bol tam len Zayn, Abby, matka a zopár pracovných. To tu kurva nikto
nechápe že teraz nemám čas na prácu?
Šiesty deň
Napadlo ma napísať
Zaynovi, či Caroline nevie kde je. Opísal mi ihned.
Prepáč kamarát, ale Car chce vedieť čo a kde je
tak isto ako ty. Nevieme nič. Keby sa niečo zmenilo, hned o tom budeš
vedieť. Drž sa a nevzdávaj to.
Odpísal.
Pozeral som na špičky svojich
bosých nôh.
Bol som si prezliecť
tričko a trenírky. Rýchlo, tak aby som náhodou niečo nezmeškal.
Desiaty deň
Stav hľadania : 0
Rukami som si prešiel po
tvári. Bol som úplne neoholený, vyzeral som ako bezdomovec. Nemal som náladu
ísť preč z tej izby. Využil som chvíľky ked som nebol priveľmi opitý a prázdne
fľaše od alkoholu som dával do kuchyne. Vdaka bohu že Maria tu má tak veľa
jedla. Síce som toho veľa nezjedol, ale niečo som musel. Cítil som že som
stratil na váhe a ani som sa nemusel pozrieť do zrkadla aby som vedel že
vyzerám hrozne. Presne tak som sa aj cítil. V beznádeji som ešte nikdy
nežil. Veril som že sa mi moja Bella objaví, ale stále nič. Už som prestával
veriť v zázrak. No nevedel som si predstaviť život bez nej. Nie, ja som si
to ani len predstavovať nechcel.
Trinásty deň
Maria už znova klopala na
dvere. Napísal som Abby e-mail.
Zvolaj Marii, že teraz nechcem vidieť nikoho. Nech tu
nechodí, že som ok.
Zobudil som sa nato že mi
treba ísť na vécko. Pri takom množstve alkohole sa načudujem. Vstal som,
zakopol o prázdnu fľašku, zanadával a prešiel na záchod.
Potom skontroloval
počítač. Nič.
Pozoroval som jej spálnu.
Bola noc. V tom dome svieti svetlo už trinásť dní, ale stále nevidím žiaden
pohyb. Naschvál som prikázal aby ma nikto nechodil strážiť. Keby chcela prísť,
nech sa nebojí že ju tu niekto chytí.
Stál som pri okne, pri
kresle z ktorého som ju sledoval. Pozeral som na hviezdy. Všade bolo
ticho, bol som sám ako palec. Nikdy som nebol taký sám ako teraz vlastne som sám
celý život, no tento pocit som nemal nikdy. Ako keby mi niekto vytrhol pľúca.
Nevedel som čo s nou je, či žije. Striaslo ma.
Tie hviezdy ma nejako
upokojovali. Vedel som že nech je kdekoľvek alebo s kýmkoľvek tiež tam sú
hviezdy. Či už teraz v tejto minúte, alebo za pár hodín. Budú tam. Odrazu
jedna spadla, mihla sa mi pred očami. Dnes som nebol až taký opitý žeby sa mi
to len zdalo.
„Bella ked ma počuješ, tak
sa mi vráť. Prosím. Nič viac už nechcem. Len sa vráť.“ Jedna malá slza sa mi
predrala cez oko. Stiekla po líci až k strnisku. Tam zastala. Od mala som
neplakal. Nemal som silu ju zotrieť, len som sa zvalil do kresla a dnes
asi prvý krát po trinástich dňoch zaspal pokojnejšie.
Dvadsiaty
deň
Dnes som si objednal jedlo
z donášky. Základné potraviny a k tomu pár fliaš burbonu kedže
whisky mi už prestala chutiť. Zvykol som si nato byť stále mimo. A tak
nejako sa mi to páčilo. Ked som cítil v krvi alkohol, nebolelo to až tak
veľmi.
Teraz ked som našiel
niekoho koho by som mohol mať vážne rád, tak ju stratím.
Očami som automaticky
prešiel po monitore Stav hľadania : 0 ... čo som čakal?
Snažil som sa vyhýbať
alkoholu, až do večera. Dal som si sprchu a oholil som sa. Cítil som sa
stále rovnako. Ako žobrák, debil a idiot.
Sedel som na počítačom
a dopíjal posledný flašku whisky. Krútil som hlavou a stále som
nechcel uveriť čo sa stalo. To ju už nikdy neuvidím?
Dvadsiaty tretí deň
Fľaše som dal do veľkého vreca a nechal
ich na chodbe.
Kreslo som si posunul
bližšie k oknu. Zdalo sa mi že sa mi dom vzďaľuje.
Moje telo nevládalo aj ked
som sa najedol, schudol som veľmi. Svaly som už nemal také plné a už som
nemal maličké bruško od nezdravej stravy.
Už dávno som nepil
z pohára. Alkohol som lial do hrdla rovno z fľaše. Burbon aspoň
chutil inak. Lepšie.
Sa mi že mám dosť a že
už piť nechcem. Potom ma to prešlo. Nemám čo stratiť. Alebo áno? Zasmial som
sa. Čo by mi nato povedala moja Isabella? Hned som sa prestal smiať. Ale on tu nie je ty idiot vyjebaný! To ty si
ju odohnal! Je to tvoja vina!
Kľačal som nad záchodom
a utieral si ústa uterákom. Od alkoholu som nezvracal od 15 rokov.
Znova som sa presunul ku
kreslu a sadol si do neho. Pozeral som len na jej spálňu.
„Bella prosím. Načo potom
padla tá hviezda? Len preto aby mi dávala zbytočné nádeje? Kurva nenávidím
tento život.“
Pozrel som sa na monitor
Stav hľadania : 0
Zdvihol som fľašu zo zeme
a odpil som si. Natiahlo ma, tak som chvíľku počkal a pokračoval
dalej.
Dvadsiaty siedmy deň
Bola noc. Vonku zima ako
na severnom pole. Klepalo ma od zimy, ihned ked som otvoril okno tak som ho aj
zavrel.
Od rána som len sedel
a nerozmýšľal.
Otvoril som celkom novú
fľašku a pohár nechal pohárom. Pil som z nej, alkohol sa ľahko šmýkal
dolu hrdlom. Zapálil som si najdrahší dútnik aký som mal. Celé hodiny som sedel
na počítačom a len sledoval monitor, díval som sa kde by mohla byť, očami
som prechádzal po celom new yorku. Som si čo asi robí. Kde je a či jej
chýbam. Potom som si to zväčšil na celú zemeguľu.
Stav hľadania : 0
Nasucho som preglgol, presadol
som si na kreslo pri okne a fľašku položil na rám operadla. Žiadnu postavu
som v oknách nevidel, znova som tu sám.
Ale môj pohľad zablúdil na
jej balkon.
Ked tam teraz pôjdem,
budem mať dobrý výhľad a aspoň môžem spomínať ako som tu nanu kričal.
Usmial som sa a nereagoval som nato čo môj prepitý mozog vymyslel.
Tackavo som sa presunul
k jej domu. Pár krát som zakopol o vlastné nohy alebo o nábytok
v dome. Prešiel som hore až k balkonu a otvoril ho. Zima ma
štípala na lícach, mal som len tričko a boxerky. Jedine topánky som si
stihol nazuť. Mal som v pláne postaviť sa na múrik, alebo si tam sadnúť.
No oprel som sa o neho stehnami, bol celý ľadový a zamrznutý. Rukami
som sa zaprel a nadskočil hore. Vyliezol som na neho, motalo sa mi
v hlave a mal som málo síl, no nevzdával som sa. Nejako som sa
postavil a stál som tam. Pozeral som na príjazdovú cestu, hľadal som ju očami
po pozemku. Obzeral som sa či ju nenájdem, ale nič.
Rozmýšľal som čo teraz.
Príde ešte niekedy? Uvidím ju? Viera zo mna vyprchávala po štipke každú minútu.
„Kurva! Do riti!“ Skríkol
som. Zabudol som sa na moju bodku. Kurva, načo som tu...
Pravá noha sami na ľade
pošmykla, ked som sa chcel otočiť. Padal som na stranu, chcel som sa niečoho
chytiť, ale nič tam nebolo. Hlavou som tresol o kraj múrika a zosunul
som sa na balkon. Ladový beton ma chladil. Po chvíľke sa mi zdalo, že je to
príjemné. Tak som len ležal. Nie, ja som čakal. Na hlave som cítil teplo, asi
mi tiekla krv. Chcel som sa postaviť, ale moje telo nespolupracovalo. Ako som
tu dlho? Necítil som si nohy, ani ruky. Mal som si dať nohavice, pomyslel som
si a zavrel som oči. Chcelo sa mi spať, konečne spať.
„Liam.“ Počul krik, ale
nevládal som otvoriť oči. Žena ešte niečo kričala, ale nepočul som čo. Hlas sa
približoval, ale ja som sa vzďaľoval. Dúfam že ešte aspoň raz otvorím oči
a uvidím ju. Prosím Bože. Mozog mi prestal pracovať a ja som sa
nevládal držať pri zmysloch.
„Bella.“ Vydýchol som.
Cítil som ju, ako vedľa mna leží. Ako ma jemne hladí po ruke.
Tolko dni vez Belly? To nemyslis vazne! Okamzite novu cast!
OdpovedaťOdstrániťŽeby sa z Liama stal alkoholik? :D No na druhej stane ho chápem, zapíjal bolesť, konečne si uvedomil, čo cíti ku Belle. Dúfam, že to je naozaj Bella a nie výplod jeho poranenej hlavy. Teším sa na pokračovanie! ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťNo tak to je ale mazec!!! Já si myslím, že to nebude Bella. Nějak se mi nezdá, že by se jen tak vrátila :( Ale kdyby ano, byla bych strašně vděčná!!! Prosím dalšííí!!! <3
OdpovedaťOdstrániťBeznádejne zamilovaný Liam :D ... Bella sa vie teda dobre ukrývať, ani samostaný Payne ju nenájde :D :D .. Dúfam, že Bellu si len neprestavoval a že sa k nemu vrátila :)
OdpovedaťOdstrániťnieeee povedte mi že to neijeee pravdaaaa !!!!! ale anonymku musim pochvalit ze taku dobru poviedku som necitala dlho !!!! co ajc prestala pisat tak su dobre len tie prekladane a uz ani od diani to nie je ono !!!
OdpovedaťOdstrániťObaja beznádejne zamilovaný :33
OdpovedaťOdstrániťDúfam, že sa vrátila a bude z toho Happy End :)
Moc moc sa teším na pokračovanie.
Inak... zaujímalo by ma... načo Anonymka? Mohla by si si založiť svoj vlastný blog a písať svoje poviedky a články. :) Určite by si mala veľa čitateľov :)
úžasné! :) Krásne zaľúbení obaja :) Nech ho Bells netrápi, už mi ho je ľúto :)
OdpovedaťOdstrániť:-OO No ja odpadnem!! Viem že si to Liam zaslúži a ja by som sa zachovala k nemu tak isto keby mi také niečo spravil, ale mne je ho tak strašne ľúto!!! Len dúfam že to prišla Bella a už budú spolu šťastní navždy!! :D
OdpovedaťOdstrániťNo jednoducho dokonalé! :) Veľký potlesk pre Anonymku!! :)) Ale už by si sa nám mohla aj odtajniť! :) a prezradiť niečo o sebe :))
OdpovedaťOdstrániťJe to úžasné! :) Neviem sa dočkať pokračovania! :) Len tak ďalej ! :)
OdpovedaťOdstrániťKedy bude dalsia cast? :3 prosiiiiim dneeeessd
OdpovedaťOdstrániťAnonymka prosíím mysli na nás!! Nech je poviedka každý deň!! je to skvelé!! :3
OdpovedaťOdstrániťWhat?? Are U kidding me?? Je to p-e-r-f-e-k-t-n-é!!!!!! Úžastné a ty to takto skončíš?? :O Drahá Anonymka prosím ťa buď taká dobrá a mysli na to že tvoja poviedka je dokonalá čo znamená že by tu mala byť častejšie!! :)))))))) Strašne sa teším na ďalšiu tak šup, šup!! ;)))
OdpovedaťOdstrániťViky
Revem, revem, revem.. Úplne dokonalé!
OdpovedaťOdstrániťP. s. Uz sa necervenam :)