nedeľa 15. decembra 2013

Fight off your demons 25.

Tak konečne nová časť :) Nemala som čas, lebo pracujem ale teraz mám 3 dni voľna tak komentujte a budú nové časti :) ♥ ♥ Anonymka. 

                                           

„Is...Bella Casio ja...“ Prerušila ma.
„Nie Liam. Ty môžeš. Ty ma tak môžeš volať. Si jediný človek na tomto svete, ktorý môže. Len ty, nikto iný.“ Nechápal som, ale páčilo sa mi to.
„Isabella Casio. Sľubujem ti, že ťa neopustím ani keby si ma prosila.“ Vďačne prikývla, ale čakala a ja som presne vedel načo.
„A mám ťa rád.“ Šepol som. Cítil som ako mi stúpa tlak do hlavy.
„M-myslíš to vážne?“ Znova sa jej zaleskli oči.
„Áno. Mám ťa rád Isabella.“ Usmial som sa.

Postavila sa a naznačila aby som sa postavil aj ja. Urobil som čo chce a sledoval ju. Veci z postele dala na stolík a a potom prešla k posteli. Ľahla si a poklepkala na miesto vedľa nej. Na moje miesto. Dva krát tleskla, takže sa zhaslo. Zaváhal som, ale nakoniec som pristúpil a ľahol si. Odkláňal som sa od nej, bál som sa jej dotknúť. Mesiac svietil priamo od okna, videl som jej tvár a ešte neuschnuté slzy na jej líčkach. Bella si sadla a pozerala na mňa. Chcel som sa opýtať čo to robí, ale predbehla ma. Natiahla ruku, aby som sa jej dotkol. Jemne som sa jej chytil dlane a posadil sa.

Vzala moju ruku jemne do svojej a prešla až po lakeť. S údivom som sledoval čo robí. Potom mi prešla až cez rameno ku kľúčnej kosti. Naskočili jej zimomriavky. Potom moju veľkú ruku priložila k jej lícu. Cítil som jej hebkú pokožku, ako som sa dotýkal jej líčka. Potom ju vzala do oboch rúk a dala si ju k perám. Dala mi bozk na dlaň. Potom druhý. Tretí. Jemne prechádzala perami po mojej pokožke. Dýchal som sťažka, nepravidelne. Potom položila moju ruku na posteľ a nechala ma priblížiť sa k nej. Už sme boli od seba len niekoľko milimetrov. Čakal som na jej súhlas. Prikývla. Priložil som svoje pery na tie jej. Najprv zľahka, snažil som sa byť čo najjemnejší. Potom som použil jazyk, len jemne. Aby mohla cúvnuť, keby chcela. Necúvla, spolupracovala. Obtierali sme sa o seba perami, až dokým nemala kyslík v pľúcach. Odsunul som sa od nej a pozrel jej do očí. Hľadal som náznak strachu. Ale nebol tam. Usmiala sa a ľahla si. Ja k nej. Prisunula sa ku mne a ruku aj hlavu zložila na mojej hrudi.
„Dobrú noc.“ Povedala.
„Dobrú noc.“ Usmial som sa.
Až kým som nezaspal som myslel nato, že som prvý krát niekoho pobozkal s tým, že ho mám rad. Chcel som ten bozk opakovať. Čo najskôr.

„Vstávaj.“ Počul som jej hlas ako ma budí. Neotvoril som oči, robil som sa že spím.
„Spí, Maria.“ Šepla.
„To mňa nezaujíma.“ Povedala Maria rázne a počul som jej dreváky ako idú ku mne.
„Vstávajte Pán Payne.“ Bola nahnevaná. Prudko odkryla moju perinu.
Otvoril som oči a posadil sa. „Čo je?“ Nechápal som.
„Poďte dolu!“ Ukázala na dvere. Postavil som sa. Len v boxerkách som kráčal dolu. Bella pribehla ku mne a chytila ma za ruku, usmial som sa na ňu. Zišli sme až do kuchyne.
„Čo je to?!“ Opýtala sa a postavila sa k linke. K fľašiam.
„Alkohol. Teda prázdne fľaše.“
„To vidím aj sama Liam!“ Kričala s prízvukom.
„Čo si to tu robil? Čo to má znamenať? To si sa chcel upiť k smrti?“ Vypúlila oči. Aj by som jej povedal, nech sa do toho nestará a že nech to nechá tak, ale ona je jediná žena, ktorej nebudem nikdy odporovať.
„No. Pardon.“ Povedal som nakoniec.
Počul som ako sa Bella smeje.
„Je tu niečo smiešne?“ Opýtal som sa jej s úsmevom. Prikývla.
Rozutekal som sa smerom k nej a začal ju naháňať. Smiala sa a utekala preč, ale nemala šancu. Prebehli sme okolo Marie, ktorá sa smiala.
„Liam! Prestaň!“ Kričala Bella.
„Nikdy!“ Zaškeril som sa.
Dal som jej malý náskok a potom som ju chytil. Prehodil som ju cez rameno a kráčal do obývačky. Maria nás s úsmevom nasledovala.
„A teraz ťa tu hodím a Maria donesie pásku! A budeš tu zavretá do konca života, aj zviazaná.“ Jemne som ju položil na sedačku a naklonil sa k nej.
„Ale poväčšine to býva tak, že potom príde princ a zachráni princeznú od vlády krutého kráľa nie?“ Hovorila to vážne.
„A nepripadám ti snáď ako princ?“ Rozhodil som rukami, ale zasmial som sa. Chvíľku si ma premeriavala pohľadom.
„Áno, a si len môj.“ Topil som sa v jej očiach. „Môj princ Liam Payne.“ Rukou preša po mojich vlasoch a chytila ma za hlavu. Pritiahla si ma až k sebe a sladko ma pobozkala. Potom prestala.
Postavil som sa a zvalil sa na ňu na gauč. Len jemne, tak aby som som ju nepriľahol. Podopieral som sa lakťami. Pobozkal som ju. Najprv na líčko, potom na sánku, bradu až na pery. Vychutnával som si to.
Počul som ako Maria vykladá hrnce. Bella sa hneď vymanila z môjho objatia a postavila sa.
„Čo to robíš?“ Opýtal som sa jej.
„Sľúbila som Marii, že urobíme spolu obed.“
„To ma tu len tak necháš?“ Prikývla a urobila krok dopredu. Potom sa rýchlo otočila a dala mi pusu na pery. Odkráčala do kuchyne a ja som išiel hore.
„Idem pracovať.“ Povedal som im, ale o niečom sa bavili. Pokrútil som hlavou. Tie ženy.

Oholený, umytý som si sadol do kresla a nalial som si trošku brandy. Len minimum, tak sa mi lepšie pracuje. Dvihol som telefón a vytočil známe číslo.
„Kurva!“ Skríkol.
„Kurva!“ Skríkol som aj ja. Začali sme sa obaja smiať.
„Dostal si e-mail?“ Opýtal som sa.
„Hej. Kde si?“
„Som doma, potom pôjdem do práce a ty?“
„Doma. Čo otravuješ?“ Opýtal sa ma najlepší priateľ.
„No vieš Zayn, potrebujem nájsť chlapa.“
„Kurva Payno! Si gay?“ Cítil som že sa škerí ako debil.
„Vyser si oko! Neviem ako sa volá. Tí robotníci, ktorý mi tu robili plot. Vieš?“
„Hej, niekto z nich?“
„Presne tak.“
„Pošli mi číslo, mail, alebo niečo ako sa k nim dostanem a budeš to mať.“
„Dobre, hneď ti pošlem ich stránku. A musí mať na ruke jazvu. Dobre?“
„Ideme ho zbiť?“ Opýtal sa nadšene.
„Ak nie zabiť.“ Povedal som. „Ale počul si? Jazva!“
„Nie som kokot, vnímam. Tak dobre, hneď ako ho nájdem zavolám. Stačí do konca týždňa?“
„Načo sa pýtaš, keď to aj tak urobíš po svojom?“ Zasmial som sa.“ Ale hej stačí.“
„Tak dobre kamarát, dám ti vedieť, zatiaľ sa maj.“
„Dobre a tá naša dohoda platí hej? Písal som ti to v e-maily.“
„Jasné že hej.“
„Tak dobre. Čau Zayn a ďakujem.“ Odfrkol si.
„Ty nemusíš ďakovať.“ A zložil.

Zasmial som sa. Chýba mi. Už nie som spolu tak často.
Posielal som Abby potrebné veci do práce, aby som toho potom nemal veľa a potom som len sedel a čumel na vzrast ekonomiky vo firme a prepočítaval som to. Milióny čísel, ktoré mi lietalo hlavou sa vyparili jedným otvorením dverí. Nikdy ma nikto nerušil pri práci.
„Ruším?“ Nakukla dnu.
„Nie. Ty nie.“ Naznačil som jej aby prišla dnu. Vošla a sadla si na moju ponúkanú nohu. Zapozerala sa do monitoru, mal som tam po-otváraných asi osem programov.
„Môžem sa pozrieť?“ Opýtala sa a už blúdila myškou. Prikývol som, nahol som sa tesne k nej a odhrnul jej vlasy na ľavú stranu, aby ma nešteklili. Uvoľnila sa a ja som sa oprel bradou o jej rameno.
„Idem ťa skontrolovať, s kým si píšeš.“ Povedala a prehľadávala pootvárané ikony.
„Asi ťa sklamem Bella.“ Zasmial som sa.
„Ja si to preverím.“ Oprela si hlavu o moju.
Všetko čo tam bolo poprezerala a ja som jej musel vysvetľovať o čo tam ide. Potom to nechala na mojich ekonomických vzrastoch.
„Píše tu, že to vzrástlo o ... 12%. To je dobré?“ Pýtala sa.
„To je veľmi dobré. V prepočte by to malo byť o 7 až 9%, keď je viac, je to veľmi dobré. Je to za jeden mesiac, takže ekonomika nám stále vzrastá. Čo je dobré hlavne pre teba, a pre mňa, lebo tým pádom mám viac zisku a viac zisku je viac peňazí.“ Usmial som sa.
„Aha, tak to je dobré. A toto?“ Opýtala sa a ukázala na číslo, napísané červeným.
„To je zárobok akcíí za mesiac.“ Trhlo ju.
„Čože ? Ty si zarobil za jeden mesiac toto?“ Zhlboka sa nadýchla.
„Samozrejme že nie Bella. To je za ekonomiku. Potom sú tu akcie akcionárov na ktorých zarobím každý mesiac viac ako je toto.“ Kývol som hlavou na monitor.

„Alebo potom zarábam na...“
„Ticho, už mi viac nehovor, aj tak to nechápem.“ Bola prekvapená. „Ale kde tie peniaze dávaš?“
„No vieš, je to veľa peňazí, ale musím dávať aj výplaty, nakupovať materiál a iné veci.“ Zasmial som sa.
„A koľko ti ostane?“ Zasmiala sa. „Nie nie nechcem to vedieť.“ Povedala a postavila sa. Vzala ma za ruku.
„Ideme obedovať.“ Povedala s úsmevom.
„Losos na masle a zemiaky?“ Opýtal som sa, keď mi Maria dala tanier na stôl.
„Áno vaše obľúbené.“ Usmiala sa.
„Pod jesť s nami.“ Povedal som malej čínanke. Zarazene prikývla.
Posadila sa a jedli sme.
„Idem do práce.“ Povedal som medzi žuvaním.
„Nerozprávajte keď máte plné ústa.“ Napomenula sa Maria. Prehltol som.
„Ideš do mnou?“ Opýtal som sa Belly.
„Dobre a budú tam už moje veci? Kvety, poličky a rámiky?“ Bola nadšená.
„Samozrejme.“ Povedal som a nabral si na vidličku. Maria dojedla a odniesla tanier, začala upratovať.
„Idem už sa teším. Môžem sedieť za stolom?“ Opýtala sa.
„Prečo?“ Podvihol som obočie.
„Tak sa cítim taká ... dôležitá.“ Zružoveli jej líčka.
„Ty si dôležitá.“ Povedal som. „Ale môžeš.“ Usmiala sa a dojedla.
„A môžem vybaviť aj nejaké telefonáty a potom keď prídeme urobiť ti večeru?“
„Môžeš, ale na večeru nebudeme doma.“
„A kde ideme?“
„Nepoviem, ale vezmi si krásne šaty. Ktoré nebudú ukazovať veľa.“ Zasmiala sa a prikývla.

„Nenávidím prekvapenia.“ Zahučala a išla sa poobliekať do práce. Ja tiež.

7 komentárov:

  1. Zdá sa mi to alebo je Liam iný? :D Ten vzťah medzi Zaynom a Liamom :D Konečne jej povedal, že ju má rád <3 Super časť, teším sa na pokračovanie. ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Kooonečně!!! Moc děkuju za další díl. Po TAK DLOUHÉ odmlce jsem měla strach, že to bude jako se spoustou jiných povídek, kdy se na každý další díl čeká třeba i měsíc :( Ale naštěstí ne! Mockrát děkuji a netrpělivě čekám na dalšííí!!! :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. A zase raz sa mi potvrdilo, že na dobré sa oplatí čakať!! :) Skvelá časť!!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Jeeeej ... konecne jej to povedal.... <3 :D toto je proste dokonalá poviedka! Len nech je uz rýchlo dalsia cast ;) :) Dakujeme Anonymka! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Dokonalosť!! Je to perfektné!! Úžastné!! Jedinečné!!.. Miluiem Lima, milujem Bellu, milujem Mariu, milujem Zayna...proste milujem TEBA!! Si úžastná že to píšeš a of course.. tešim sa na ďalšiu!! :)))
    Viky

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Krásne, ďakujeme za ďalšiu dokonalú časť ♥ :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Krásna časť. Akurát musím jednu vec vytknúť, nepoužívaj tak často oslovenie celým menom. Napríklad ,,Isabella Casio..", trochu to kazí dojem z celého príbehu ale whatever. :') Krásne to je. :)

    OdpovedaťOdstrániť