It hurts 3.

Napíšem Vám článok ... ale až zajtra... <3

„    Hlavne, že si v poriadku. Pôjdem, maj sa.“  Harry sa postavil plný pochybností, nechal svoje džínsy klesnúť ešte nižšie pod bedrá a rukou napravil nezbedné kučery. Nepredpokladal, že by sa Louisove správanie zmenilo, neveril v to.

„ Sadni si.“ Prikázal mu studeným hlasom. Poslúchol, nevedel prečo ale niečo tam hlboko vo vnútri mu našepkávalo aby ho poslúchol aspoň raz. Jeden jediný raz kedy by nechal Louisa rozhodnúť o tom čo spraví.

„ Niesom tu potrebný, Bes...“ Jej meno, meno dievčaťa ktoré tak Louis nemal rád nedopovedal. Harryho hlas sa zasekol len čo pocítil jemný dotyk pokožky na svojich prstoch. Robí to naozaj alebo sa mu sníva? Pohľadom zakvačil o svoju ruku opretú o lehátko a jeho zlomené srdce začalo búchať silnejšie.  Čierne tričko sa na obtiahnutom hrudníku zdvíhalo pod Harryho zrýchlením dýchaním a on sa nehýbal. Bál sa zobudenia. Nechcel ho.

„  Nesmiem, neverím vlastným očiam čo robím ale naozaj by som nemal ale ja chcem.“  Harry Louisovým slovám nechápal,  nechcel aby pokračoval. Vedel, že bolesť bude ešte väčšia.

„ Ticho.“

„ Prečo?“

„ Pretože sa zobudím.“ Namietal Harry.

„ Možem ti k tomu pomôcť?“ Opýtal sa Louis. Hlas mu zjemnel a v tom istom okamihu ako Harry zodvihol pohľad a zadíval sa mu do očí. Trvalo to len niekoľko sekúnd a on presne vedel čo spraví a že to bude ľutovať.

 Došľapou zranenou nohou na zem, skríkol od bolesti ale nezaujímalo ho tak ako chlapec stojaci pred ním. Natiahol svoje ruky, prstami mu prebehol po krku. Pritiahol si jeho ústa bližšie než  by Harry očakával a spravil to.  Pobozkal ho. Rýchlo, jednoducho. Nechal chuť jeho pier doznievať v svojich ústach, vychutnával si tie sekundy. Patril mu, v jednom momente stratil záujem o všetko naokolo jeho myseľ patrila kučerám a zelenému pohľadu.

„ Ja, prepáč.“ Odtiahol sa. Harry dýchal veľmi rýchlo, prerýnave. Len čo ho Louis pustil musel si rukami zatláčať do hrudníka aby spomalil svoje srdce. Nepomáhalo to, myslel si ale, že ak to nebude robiť srdce mu vyskočí z hrude a on zomrie. Od šťastia.

„ Ty mi prepáč.“ Ospravedlnil sa tiež. Nechápajúc čo to do Louisa vošlo, čakal ešte niečo.  Slová alebo niečo podobné, chcel počuť, že sa to niečo zmení.

„ Nie je to.“

„ To ja som zaplatil chlapcovi aby ťa kopol, aby ťa sfauloval. Potreboval som s tebou byť sám.“ Priznal sa. Vtedy Louis zdvihol hlavu a na znak nesúhlasu ňou potočil.  Nie preto, že nesúhlasil ale preto, aby sám seba presvedčil o opaku.

„ Odíď Harry, chcem  byť sám. Ak môžeš pošli tu Eleanor.“  Zašepkal. Miloval to, tak veľmi mu chýbala chuť Harryho bozkov, tak veľmi ho potreboval.

 Harold sklamaní a so slzami v očiach vyšiel von. Potreboval ju, potreboval svoju útechu. Svoju kamarátku, matku a sestru v jednom. Imaginárnu frajerku ale naozajstnú priateľku. Bessi tam stála. Nohou opretá o stenu, koleno pokrčené a na prst si natáčala vlasy vyčnievajúce spod obey šiltovky.  Usmial sa cez slzy a vykročil k nej.  Nemá nikoho len ju.

„Usmej sa na mňa Harold.“ Prstami nahmatala lem jeho trička a jemne zatiahla. Nemal náladu a Bessi to vedela. Zmeniť to jej bude trvať niekoľko hodín, vynaložené úsilie však bude stáť za to, má s ním stráviť niekoľko dní voľna. Potrebuje pre to, aby sa usmieval, aby nemyslel na Tomlinsona a aby sa cítil lepšie. Plánovala ho vziať niekam von, na kolotoče alebo sa len tak prevetrať na motorky. 

„ Bess ostaneš dnes u mňa však?“ Opýtal sa s nádejou v hlase. Bývali v jednom apartmáne, každý mal svoje poschodie s izbou a kúpeľnou, kuchyňa, veľká obývačka a terasa bola spoločná. Bessi tušila, že Harold bude potrebovať spoločnosť, neplánovala ho nechať samého. Len prikývla a dlaňou mu pretrela čelo. Horeli mu líca, teplotu však zvýšenú nemal. 

„ Povedz mi Harold, čo sa v tej ošetrovni stalo?“ Porýpla. 

„ Pobozkal ma.“ Odpovedal hľadiac von oknom, pozoroval nočný Londýn. Ulice zívali prázdnotou, nešli centrom. 

„ On teba alebo ty jeho?“ 

„ On mňa Bessi.“ Harryho hlas bol tichý a Bess bola presvedčená, že ak by to nespravil Louis, Harry áno. Len bola zvedavá kto začal. 

„ Fajn, zmeníme tému. Máš niečo v pláne? Veľmi sa mi dnes nechce ísť von a predstierať lásku.“ Naozaj sa jej nechcelo. Hlavou klesla na Harryho rameno a započúvala sa do jeho hlasu oznamujúc jej čo sa dnes bude diať. Jednoduchý plán. Fľaška Burbonu a pizza z mrazničky, ktorú tam Harry pravidelne dopĺňal. Keď dohovoril, taxikár zastavil pred budovou, on mu strčil niekoľko bankoviek skrčených libier a vybral svoju kamarátku z auta. Zaspala. Nemal sa jej kedy opýtať či bude súhlasiť, aj keď tušil, že namietať nebude – proste ju uložil vo svojej priestrannej posteli na voľnú polovičku. 

Osprchovaný, čerstvo oholený s jemnou vodou po holení s vôňou santalového dreva a oblečený len do bielych trenírok vplával potichu do izby kde mala Bessi spať, prekvapila ho tým, že bola hore. Nohy Vyložené na kope vankúšov, čierne tričko vytiahnuté pod prsia a oboma rukami si hladkala brucho. 

„ Myslel som si, že budeš spať.“ Skonštatoval, posadil sa a z úplne spodnej poličky svojho nočného stolíka vytiahol obľúbený nápoj. Fľašu do zlata sfarbenej tekutiny dobre starej značky podal kamarátke, tá prstami obtočila hrdlo nápoja a len čo odkrútila vrchnák, napila sa. Nechala si zohriať celé svoje vnútro lahodou chuťou po orieškoch a fľašu posunula späť Harrymu. Ten ju pozoroval, čakal na svoju dávku, pritom očami skúmal tie jej. Mal chuť niečo spraviť, niečo čo by nahnevalo Louisa. 

„ Zajtra ráno pôjdeme na raňajky dole, dohoda?“ Opýtal sa s úsmevom od alkoholu. Bessi prikývla napila sa, rukou zašmátrala pod Harryho vankúšom a vytiahla oriešky. Arašidy pražené, solené a posypané chilli. Ľúbili ich obaja. Za hrsť si strčila do úst a z mobilu položeného vedľa svojej hlavy pustila pesničku. Nič romantické, nič o láske, nič o živote. Len klavírovu skladbu. Tak to mali obaja radi. Klasiku ho naučila počúvať práve ona, často mu hovorievala aby si do prostej skladby dosadil príbeh sám. Aby počúval a vytváral si text piesne tak aby sa mu páčila. 

Harold skočil do Saintsbury za rohom ich ulice, doplnil zásoby orieškov a niekoľko fliaš zlatého nápoja a potom sa znova pridal k Bessi. Osprchovaná, nechala svoje vlasy zabalené v uteráku a čakala ho. Kým to on obehol, mrazená pizza chytila farbu čerstvého jedla a tak obaja spokojne jedli, pili a hovorili veľmi málo, rozumeli si bez slov. Len čo na zem dopadla ďalšia prázdna fľaša. Bessi si pritiahla prikrývku bližšie k sebe, zužovala ju zima. Harry ju objal okolo ramien, oblízal si pery chutiaceho po orieškoch a naklonil sa k jej vlasom. Voňali po jahodách, tak ako ona celá. 

„ Mám rád jahody.“ Zasmial sa opitý alkoholom a túžbou po niekom kto by ho mal rád. Chvíľku zaváhal pretože plán rodiaci sa v jeho hlave nemal nič dočinenia s Louisom a ani s ním samým, pretože to proste nebol on a vsunul Bessi pod bradu dva prsty. 

Bola opitá, on bol nebezpečne sexi a jeho telo bolo tak horúce. Páčil sa jej, mala ho rada ako kamaráta a pokladala ho za jedného zo svojích najlepších priateľov ale dnes v noci, zronená smútkom aj za neho a nasiaknutá alkohol mu dovolila spraviť to. Nadvihol jej bradu, zahľadel sa do orieškových očí a nežne zažmurkal tými svojimi. 

„ Možno by si nemal..“ Snažila sa zastaviť sa ho.