pondelok 6. mája 2013

Everything will be fine 4.


 pardon -  nebol čas - bola chata - práca - teplo - nákupy a tak .... chcete článok? :)




„    Chceš so mnou spávať, chceš so mnou žiť ale nebyť môj priateľ?“    Jej chutný výraz, keď nerozumela mojim napovedám ma prinútil jemne sa usmiať, ale potreboval som jej povedať pravdu.
„ Presne tak.“
„ Tak potom čo chceš Malik?“ Rozhorčene  zdvihla hlas.

„ Chcem aby si si ma vzala.“     Zaklipkala dlhými mihalnicami a nemo na mňa hľadela.   
„  To ako ty a ja? A manželstvo?“    Prikývol som a prstami som prechádzal po jej rebrách. Inokedy by od toho ako ju to šteklí šalela, teraz však mala v hlave moju otázku a na to, že sa má smiať zabúdala.
„    Zayn ale toto vôbec nie je originálne a ja musím porozmýšľať a neviem...“    Prikryla si dlaňou ústa.
„ Ty nevieš a chceš rozmýšľať, neľúbiš ma? Nepotrebuješ ma?“   Nehnevalo ma to, skôr sklamalo. Prečo chce rozmýšľať nad tým či si ma vezme?
„  Nie nieee, o to nejde len vieš, takéto požiadanie nebolo veľmi originálne a už vôbec nie romantické.“  Zasmiala sa a začala si hrýzť spodnú peru.  Ja som sa sekol, prestal som na moment dýchať a potom som pochopil – ona chce kvety a prsteň!
„  Bude mi potešením vás vziať zajtra na večeru slečna Vikartovská.“ Usmial som sa a pritiahol som si jej dokonalé pery na moje.  Spravím to originálne !


Na druhý deň večer ...
„ Vyzeráš úžasne, wau.“   Prisahám nikdy som nič krajšie nevidel. Samozrejme, bola krásna stále ale dnes si na to dala obzvlášť záležať.   Korzet čiernych šiat, posiatí drobnými kamienkami sa leskol v svetle lámp, a vzdušný spodok šiat im dodával šmrnc.    Drobné nôžky mala obuté v čiernych ihličkách a v rukách zvierala  čiernu, malú taštičku.   Bola tak jednoduchá, no zároveň krásna, žiarila ako drahokam. Okamžite som k nej pribehol a vzal ju za ruku.
„  Je mi potešením vás dnes večer sprevádzať slečna, priam žiarite.“ Usmial som sa a pomaly ju viedol k autu. Moje malé čierne bentley nebolo ani zďaleka tak dokonalé ako ona.  Vybral som drahá a luxusnú reštauráciu, celé poobedie som strávil spolu s Liamom a Harrym v klenotníctve a teraz  som svoju životnú lásku mohol vziať na chutnú večeru, behom priameho prenosu ju požiadať o roku a potom ju umilovať vášňou až k rannému svitaniu. Nad svojím plánom som sa  blažene usmieval a celý ten čas čo som ju viezol k štvrti, ktorá bola jedna z prominentných v Londýne som sa cítil ako kráľ.   Pyšný pre to dievča ktoré ma sprevádzalo,  hrdý sám na seba, že mi patrí a veľmi šťastný, za to, že ju mám.   Odparkoval som, otvoril jej dvere a podal rúčku.  Žiarila, potvrdilo sa mi to hneď ako sme vošli do reštaurácie, všetky oči patrili jej. Bola  ako  ten najkrajší kvet na lúke, ako drahokam medzi kameňmi.



 „ Prečo si takýto formálny?“    Usmiala sa a jemne mi stisla ruku.
„ Pretože chcem aby bol tento večer výnimočný slečna.“  Odpovedal som s úsmevom a odsunul som jej stoličku. Posadila sa, nasledoval som ju a len čo som zaujal miesto oproti nej, čašník nám priniesol dobre chladené šampanské z deluxe verzie.  Pozdvihnutý pohár som opatrne naklonil jej smerom, usmiala sa a sklo zlatistého moku dvoch pohárov vydalo jemné cinknutie.
„ Na teba.“    S akousi grimasou som  ju ale poopravil: „ Na nás!“  Prikývla a ja som zaostril na jej pery.   Dokonale namaľované  krvavočerveným rúžom sa obtreli o sklo, pootvorila ich a nechala bublinky poštekliť ju v ústach.   Celú večeru sme sa rozprávali, spomínali na zážitky, naše prvé spoločné rande a dokonalú súhru našich tiel. Pri niektorých témach sa jej červenali líčka, usmievala sa a všetkým naokolo ukazovala perfektné zúbky.   Po jemnom gréckom šaláte a losose sme si dopriali ešte jeden pohárik kvalitného vína a nasledoval dezert.    Kŕmila ma, pritom sa smiala a stále do mňa podpichovala. Veľmi dobrej nálade pridávalo vínko,  ja som začal pociťovať strach . Prsteň v mojom vrecku vážil snáď niekoľko ton. Ťažil ma, chcel sa ukázať svetu, chcel zdobiť jej prst a jediné čo tomu bránilo som bol ja. No tak Malik prekonaj sa, ona je to čo potrebuješ a chceš.  

 Ostali sme sedieť za uprataným stolom s fľašou chladeného sektu a stále v usmievavej nálade.    Ruku som si vykrútil z jej, prstami sme ich mali prepletené na stole,  postavil som sa a prešiel až k nej.   Neviem či som dýchal, nevnímal som nič na okolí, nikoho ba dokonca kľaknúť na koleno som si musel podvedome automaticky. Len som kľačal a hovoril k jej očiam, ktoré ma veľmi pozorne hltali.
„ Keď som ťa pred dvoma rokmi stretol nemal som ani tušenie, že tu budem o niekoľko mesiacov stáť a žiadať ťa o to aby si zmenila celý tvoj život, ale robím to ..“ Hlas mi preskakoval, zdalo sa mi však, že pôsobil pevnejšie ako inokedy.
„  Nerobím to preto, aby si sa zmenila ty. Aby sa zmenilo tvoje ja, všetky veci s ním spojené a patriace k nemu. Veci, ktoré dennodenne robievaš, dennodenne  potrebuješ a si na nich závislá. Nemeň sa, nechaj svoj charakter takým aký je, nechaj svoje dokonalé oči  pozerať sa do mojich, nech sa im naučia veriť. Ja viem, že to chce čas. Nechaj svoje pery prebúdzať sa každé ráno s mojím bozkom, pretože tak sladké ti to nedokáže spraviť nikto. Nechaj svoje nádherné vlasy pestovať mnou, pretože sú koruna krásy ba dokonca viac. Nechýba ti nič, chýba ti len dôkaz. Tak ako ho potrebujem ja, potrebuješ ho aj ty. Potrebuješ vedieť, že tu budem navždy. Stále, keď budeš potrebovať pomoc stačí povedať, pomôžem ti. Dám posledné len pre to, aby si bola šťastná.  Prinesiem ti všetky ruže sveta, všetky tulipány  a spoločne im dáme nový život, dávku energie. Len chcem Barby, aby sme to všetko preberali spolu, aby sme si tým prešli. Chcem to, chcem ťa... vezmeš si ma prosím?“     Stále na kolene,  musel som sám seba držať aby som ju nepobozkal hneď teraz. Bolo vidieť ako celý môj preslov premýšľa, potom dedukuje a keď štíhlymi prstami otvárala krabičku zabalenú do tmavomodrého saténu ,lesknú sa jej oči.  Prsteň, teda  krúžko z bieleho zlata zdobí nadprimerane veľký diamant.  Usmievam sa pri spomienke ako predavačka híkala nad cenou, pritom sa jej ale dívam do očí a čakám na odpoveď. Prsteň vyberám z škatuľky a jednoduchým pohybom jej ho naťahujem na prstenník.  Vyzerá dokonale, moja najkrajšia žena zo všetkých je teraz ešte krajšia a ja stále čakám na odpoveď.
„ Vezmeš si ma Barby?“ Pýtam sa ešte raz, napriek tomu, že pôsobím nedočkavo.
 Usmieva sa, slzy šťastia a možno aj strachu jej tečú po dokonalých lícach, neutiera ich.  Podáva mi ruku, vyťahuje ma na nohy a kým si prsty zaborí do mojich vlasov a pošepká mi tiché áno -  bozkávam ju, náruživo, sebeckejšie tak – aby všetci vedeli, že je teraz len moja.  

8 komentárov:

  1. Prekrásna, nádherná, romantická, úžasná, najkrajšia časť, nemám slov. Ajč, píšeš fenomenálne... ach to požiadanie o ruku, aj ja chcem raz také, páči sa mi romantický a zamilovaný Zayn a či chceme článok? No jasné, už sa teším a teším sa aj na pokračovanie ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Já to prostě miluju!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Jak ty to umíš tak dokonale popsat :3 Miluju to :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. na toto sa da napisat len jedno velke aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaach... :D krasa :D dzana

    OdpovedaťOdstrániť
  5. práve čítam 50 odtieňov temnoty a dosť sa mi to na to podobá, je to tak?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Anoo :) to bol zámer. Barby chcela Zayna alá CG. ;)

      Odstrániť
  6. áááááá toto je dokonalé, zhltla som všetky 4 časti asi za 7 minút :D :D :D :D ako superman som to čítala, veľmi, veľmi sa teším na ďalšiu časť :)

    OdpovedaťOdstrániť