„
Chceš so mnou spávať, chceš so mnou žiť ale nebyť môj priateľ?“ Jej chutný výraz, keď nerozumela mojim
napovedám ma prinútil jemne sa usmiať, ale potreboval som jej povedať pravdu.
„ Presne tak.“
„ Tak potom čo chceš Malik?“ Rozhorčene zdvihla hlas.
„ Chcem aby si si ma vzala.“ Zaklipkala dlhými mihalnicami a nemo
na mňa hľadela.
„ To ako ty a ja?
A manželstvo?“ Prikývol som
a prstami som prechádzal po jej rebrách. Inokedy by od toho ako ju to
šteklí šalela, teraz však mala v hlave moju otázku a na to, že sa má
smiať zabúdala.
„ Zayn ale toto vôbec nie je
originálne a ja musím porozmýšľať a neviem...“ Prikryla si dlaňou ústa.
„ Ty nevieš a chceš rozmýšľať, neľúbiš ma? Nepotrebuješ ma?“ Nehnevalo ma to, skôr sklamalo. Prečo chce
rozmýšľať nad tým či si ma vezme?
„ Nie nieee, o to nejde
len vieš, takéto požiadanie nebolo veľmi originálne a už vôbec nie
romantické.“ Zasmiala sa a začala
si hrýzť spodnú peru. Ja som sa sekol,
prestal som na moment dýchať a potom som pochopil – ona chce kvety
a prsteň!
„ Bude mi potešením vás vziať
zajtra na večeru slečna Vikartovská.“ Usmial som sa a pritiahol som si jej
dokonalé pery na moje. Spravím to
originálne !
Na druhý deň večer ...
„ Vyzeráš úžasne, wau.“
Prisahám nikdy som nič krajšie nevidel. Samozrejme, bola krásna stále
ale dnes si na to dala obzvlášť záležať.
Korzet čiernych šiat, posiatí drobnými kamienkami sa leskol v svetle
lámp, a vzdušný spodok šiat im dodával šmrnc. Drobné nôžky mala obuté v čiernych
ihličkách a v rukách zvierala
čiernu, malú taštičku. Bola tak
jednoduchá, no zároveň krásna, žiarila ako drahokam. Okamžite som k nej
pribehol a vzal ju za ruku.
„ Je mi potešením vás dnes
večer sprevádzať slečna, priam žiarite.“ Usmial som sa a pomaly ju viedol
k autu. Moje malé čierne bentley nebolo ani zďaleka tak dokonalé ako ona. Vybral som drahá a luxusnú reštauráciu,
celé poobedie som strávil spolu s Liamom a Harrym v klenotníctve
a teraz som svoju životnú lásku
mohol vziať na chutnú večeru, behom priameho prenosu ju požiadať o roku
a potom ju umilovať vášňou až k rannému svitaniu. Nad svojím plánom
som sa blažene usmieval a celý ten
čas čo som ju viezol k štvrti, ktorá bola jedna z prominentných
v Londýne som sa cítil ako kráľ.
Pyšný pre to dievča ktoré ma sprevádzalo, hrdý sám na seba, že mi patrí a veľmi
šťastný, za to, že ju mám. Odparkoval
som, otvoril jej dvere a podal rúčku.
Žiarila, potvrdilo sa mi to hneď ako sme vošli do reštaurácie, všetky
oči patrili jej. Bola ako ten najkrajší kvet na lúke, ako drahokam
medzi kameňmi.
„ Prečo si takýto
formálny?“ Usmiala sa a jemne mi
stisla ruku.
„ Pretože chcem aby bol tento večer výnimočný slečna.“ Odpovedal som s úsmevom a odsunul
som jej stoličku. Posadila sa, nasledoval som ju a len čo som zaujal
miesto oproti nej, čašník nám priniesol dobre chladené šampanské z deluxe
verzie. Pozdvihnutý pohár som opatrne
naklonil jej smerom, usmiala sa a sklo zlatistého moku dvoch pohárov
vydalo jemné cinknutie.
„ Na teba.“ S akousi
grimasou som ju ale poopravil: „ Na
nás!“ Prikývla a ja som zaostril na
jej pery. Dokonale namaľované krvavočerveným rúžom sa obtreli o sklo,
pootvorila ich a nechala bublinky poštekliť ju v ústach. Celú večeru sme sa rozprávali, spomínali na
zážitky, naše prvé spoločné rande a dokonalú súhru našich tiel. Pri
niektorých témach sa jej červenali líčka, usmievala sa a všetkým naokolo
ukazovala perfektné zúbky. Po jemnom
gréckom šaláte a losose sme si dopriali ešte jeden pohárik kvalitného vína
a nasledoval dezert. Kŕmila ma,
pritom sa smiala a stále do mňa podpichovala. Veľmi dobrej nálade
pridávalo vínko, ja som začal pociťovať
strach . Prsteň v mojom vrecku vážil snáď niekoľko ton. Ťažil ma, chcel sa
ukázať svetu, chcel zdobiť jej prst a jediné čo tomu bránilo som bol ja. No tak Malik prekonaj sa, ona je to čo
potrebuješ a chceš.
Ostali sme sedieť za uprataným
stolom s fľašou chladeného sektu a stále v usmievavej
nálade. Ruku som si vykrútil
z jej, prstami sme ich mali prepletené na stole, postavil som sa a prešiel až
k nej. Neviem či som dýchal,
nevnímal som nič na okolí, nikoho ba dokonca kľaknúť na koleno som si musel
podvedome automaticky. Len som kľačal a hovoril k jej očiam, ktoré ma
veľmi pozorne hltali.
„ Keď som ťa pred dvoma rokmi stretol nemal som ani tušenie, že tu
budem o niekoľko mesiacov stáť a žiadať ťa o to aby si zmenila
celý tvoj život, ale robím to ..“ Hlas mi preskakoval, zdalo sa mi však, že
pôsobil pevnejšie ako inokedy.
„ Nerobím to preto, aby si sa zmenila
ty. Aby sa zmenilo tvoje ja, všetky veci s ním spojené a patriace
k nemu. Veci, ktoré dennodenne robievaš, dennodenne potrebuješ a si na nich závislá. Nemeň
sa, nechaj svoj charakter takým aký je, nechaj svoje dokonalé oči pozerať sa do mojich, nech sa im naučia
veriť. Ja viem, že to chce čas. Nechaj svoje pery prebúdzať sa každé ráno
s mojím bozkom, pretože tak sladké ti to nedokáže spraviť nikto. Nechaj
svoje nádherné vlasy pestovať mnou, pretože sú koruna krásy ba dokonca viac.
Nechýba ti nič, chýba ti len dôkaz. Tak ako ho potrebujem ja, potrebuješ ho aj
ty. Potrebuješ vedieť, že tu budem navždy. Stále, keď budeš potrebovať pomoc
stačí povedať, pomôžem ti. Dám posledné len pre to, aby si bola šťastná. Prinesiem ti všetky ruže sveta, všetky tulipány a spoločne im dáme nový život, dávku
energie. Len chcem Barby, aby sme to všetko preberali spolu, aby sme si tým
prešli. Chcem to, chcem ťa... vezmeš si ma prosím?“ Stále na kolene, musel som sám seba držať aby som ju
nepobozkal hneď teraz. Bolo vidieť ako celý môj preslov premýšľa, potom
dedukuje a keď štíhlymi prstami otvárala krabičku zabalenú do tmavomodrého
saténu ,lesknú sa jej oči. Prsteň,
teda krúžko z bieleho zlata zdobí
nadprimerane veľký diamant. Usmievam sa
pri spomienke ako predavačka híkala nad cenou, pritom sa jej ale dívam do očí
a čakám na odpoveď. Prsteň vyberám z škatuľky a jednoduchým
pohybom jej ho naťahujem na prstenník.
Vyzerá dokonale, moja najkrajšia žena zo všetkých je teraz ešte krajšia
a ja stále čakám na odpoveď.
„ Vezmeš si ma Barby?“ Pýtam sa ešte raz, napriek tomu, že pôsobím
nedočkavo.
Usmieva sa, slzy šťastia
a možno aj strachu jej tečú po dokonalých lícach, neutiera ich. Podáva mi ruku, vyťahuje ma na nohy
a kým si prsty zaborí do mojich vlasov a pošepká mi tiché áno - bozkávam ju, náruživo, sebeckejšie tak – aby
všetci vedeli, že je teraz len moja.
Prekrásna, nádherná, romantická, úžasná, najkrajšia časť, nemám slov. Ajč, píšeš fenomenálne... ach to požiadanie o ruku, aj ja chcem raz také, páči sa mi romantický a zamilovaný Zayn a či chceme článok? No jasné, už sa teším a teším sa aj na pokračovanie ... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťJá to prostě miluju!
OdpovedaťOdstrániťDokonale:)!
OdpovedaťOdstrániťJak ty to umíš tak dokonale popsat :3 Miluju to :)
OdpovedaťOdstrániťna toto sa da napisat len jedno velke aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaach... :D krasa :D dzana
OdpovedaťOdstrániťpráve čítam 50 odtieňov temnoty a dosť sa mi to na to podobá, je to tak?
OdpovedaťOdstrániťAnoo :) to bol zámer. Barby chcela Zayna alá CG. ;)
Odstrániťáááááá toto je dokonalé, zhltla som všetky 4 časti asi za 7 minút :D :D :D :D ako superman som to čítala, veľmi, veľmi sa teším na ďalšiu časť :)
OdpovedaťOdstrániť