Zajtra to bude týždeň ... čakajte článok + fotky :) ... inak ešte Vás nenudím? Stále som sa k pointe poviedky nedostala :) Ale pracuje sa na tom... xx
„ Upokoj sa Liam, dýchaj.“ Niall ma držal pevne za ruku, jemne sa mi
prihováral. Čo to robím? Kde sedím? Prečo je tu tak veľmi veľa svetiel?
„
Niall čo sa stalo?“ Zvuk odchádzajúcej
záchranky nepoukazoval na nič dobré, bol nepríjemný.
„ Danielle a kamión, porozprávame sa
potom. Chloe vezmeš ho hore však?“ Otočil sa k dievčaťu, a moju ruku
preložil do jej dlane.
„
Poď.“ Potiahla ma, skladajúc si puzzlu k puzzle som sa
rozpamätával na svetlo z kamiónu, na jej kučery a potom na rachot.
Držala
ma za ruku celú cestu hore schodmi, všimol som si, že všetci pozvaní tu už
neboli a dom bol nepríjemne tichý.
Posadil som sa na posteľ, Chloe ku mne stále stískajúc mi ruku.
„ Žije?“ To bolo jediné čo ma zaujímalo.
„
Odviezla ju sanitka, ale áno. Mal by si si pospať Liam.“ Odpovedala mi. Hnev ktorý vo mne vzkypel bol
zvláštny, nemal dôvod a predsa tam bol.
„
Nebudeš mi hovoriť čo mám a čo nemám robiť! Nie si moja matka! Nepoznáš
ma!“ Hovoril som o tón hlasnejšie ako bolo potrebné. Sám si neuvedomujúc čo vety, ktoré vypúšťam
z úst znamenajú, zrejme ju boleli. Pretože to niečo čo sa podobalo sklamaniu a dosť hlasito
kričalo z jej veľkých tmavých očí bolelo aj mňa. Prečo sa tak tvárila?
Prečo sa vlastne zaoberám tým ako sa tvárila keď je mi ukradnutá?
„
Mala by som ísť, pôjdem za Niallom.“ Povedala skôr pre seba než mne, postavila
sa. Zhlboka som sa nadýchol
a znova ma pochytil strach, čo je s Danielle? Vlastne je mi jedno čo
s ňou je, mám ju rád ale nemilujem ju, viac nie je moja partnerka. Ako keby čakala, že ju zastavím, že jej poviem
nechoď. Cudzie dievča s ktorým som mal pomer pred niekoľkými rokmi sa odo
mňa vzdialilo len an niekoľko centimetrov a ja som sa cítil ešte horšie.
„
Ostaň pri mne.“ Šepol som, nevediac či ma počula. Keď po pár preváhaných sekundách posteľ
klesla pod jej váhou, opäť sa opierala o moje rameno a jej dlaň stískala
moju, cítil som zvláštne teplo. Niečo, čo mi bolo blízke ale pritom bolo tak
ďaleko. Spomienka na to čo sa stalo pred
chvíľou a Danielle ležiacu v sanitke ma zvláštne mrzela, no jej
pravidelný dych ma upokojoval. Ľahol som si, ona ku mne. Kým ťukala do mobilu
správu pre Nialla, prečítal som si ju Ostanem
s Liamom, ak chceš choď do nemocnice. Ale
ráno budem musieť ísť za Darcy, tak sa ponáhľaj prosím. Dávaj si pozor,
mám ťa rada. Ch. xxx Odoslala mu správu a mobil položila na prikrývku
veľa seba.
Keď som sa po pár hodinách prebral
z ľahkého spánku, bolela ma hlava, svet navôkol sa točil a ona ležala
vedľa mňa. Keď som sa pri nej takto
zobudil prvý krát tiež som mal opicu a vôbec som si nepamätal noc, len
útržky. Vyzerala krásne, vôbec sa nečudujem, že sa Niallovi páči. Len enviem či
by som zvládol ženu s dieťaťom ja a nie ešte on. Nie, ja by som dieťa s Danielle..
DANIELLE!
„
Zobudila som ťa? Prepáč, nechcela som.. ale Niall mi písal.“ Posadil som sa k nej, naťahujúc ruku
k jej telefónu. Je po všetkom, prežila ťažkú operáciu,
uvidíme ráno. Upokoj Payna, prídem o pár hodín. Ďakujem. Cítil som ako
sprudka som vydýchol, aký kameň mi odpadol zo srdca. Žije, nezomrie kvôli mne.
„
Ďakujem, že si tu so mnou bola.“ Mal
som chuť byť milý, no zároveň nie.
„
Nie je začo, si okej? Chcela by som ísť za Darcy.“ Jasné, ona má dcéru a miesto toho
opatruje mňa.
„
S kým je?“ Bol som zvedavý, od Nialla som vedel, že Chloe priateľa nemá.
„
S Milom.“ Bolo na nej vidieť
únavu, hádam mala aj oči ako keby plakala.
„
Milo je jej otec?“
„
Nie, Milo je môj kamarát.“ Takže
kamarát? Budem zlý ak sa opýtam na otca?
„
Jej otec sa o ňu nestará? Prečo? Je to tak krásne dieťa, ktoré si doslova
vyžaduje pozornosť.“ Pozrel som na ňu,
jej tvár osvecoval svietiaci mobil.
„ Nechcem to riešiť, musím ísť. Máš dvadsaťtri
rokov, zvládneš byť pár hodín sám nie?“ Opýtala sa sklápajúc pohľad
a nervózne poklepkávajúc prstami po mobile.
„
Nechcel som byť drzý, prepáč...“
„
Mohol by si čušať? Nie je to tvoja vec! Nepoznáme sa tak sa nestaraj o to,
kto je otcom môjho dieťaťa a prečo sa ten idiot o ňu nestará! Možno
o nej ani nevie!“ Kričala, ak by bol niekto v dom, počuli by to
všetci. Jej tvár bola zlomená bolesťou
a zvláštnou výčitkou, ktorej som nechápal.
„
Odchádzam, maj sa...“ Otočila sa
a ja som počul buchnúť vchodové dvere.
Prečo sa preboha tak nahnevala? Môžem snáď ja za to, že sa otec jej
dieťaťa nestará?
Chloe
Idiot!
Somár! Hlupák! Nadávala som celú cestu
domov. Prečo sa ma to pýtal? Nesmie na to prísť! Nesmie! Ona je len moja a on mi ju nevezme,
nepatrí mu. Nestaral sa doteraz, bolo mu to jedno.
„ Nestresuj Chloe, tu máš..“ Podal mi krabičku
čiernych cigariet, jednu som si vzala a pripálila.
„
Tebe sa to povie, ale ak raz príde na
to, že ona je jeho dcéra vezme mi ju.“
Pokrútila som hlavou.
„ Po prvé nemá na to ako prísť, po druhé prečo
by ti ju mal vziať. On je spevák, má svoju kariéru a pochybujem, že by ju
prepáč mi za výraz, ale kvôli decku skončil.“
Milo mal pravdu, ale strach bol väčší ako ja. Moje dieťa spiace
v Milovej posteli bolo len
a len moje, jemu nepatrilo a nikdy nebude.
Na druhý deň ráno ma veľmi skoro zobudilo
búchanie na dvere. Milo držal na rukách Darcy a tváril sa fakt zhrozene.
„
Čo je? Čo sa stalo?“ Pusila som ho dnu,
malú položil na gauč, zakryl ju prešívanou dekou ktorú mal tak rád.
„
Neboj sa, je chorá ... volal som doktorke nie je tam, čo je logické pretože je
nedeľa ale povedala, že máme Darcy vziať na pohotovosť pre istotu
a k nej prísť až v stredu.“ Bál sa o ňu ako kedy bol jej
otec, bol pokojnejší ako ja, to ma upokojovalo.
„
Má horúčku, ideme do nemocnice?“ Bez slov som prikývla, rýchlo sa obliekla kým
Milo zobudil jeho malú odniesol ju k susede o poschodie vyššie
a odviezol nás do nemocnice.
Čakáreň
bola preplnená, veľa chorých detí a stresujúcich mamičiek, Milo držať
prispatú Darcy na rukách, sirup na zníženie horúčky nezaberal.
„
Kartičku poistenca a váš občiansky preukaz, ste otec?“ Mladá sestrička
hovorila s Milom, usmial sa prikývol a nasmeroval ju ku mne.
„
Musíte počkať, je tu veľa malých pacientov, ale ak by Vám to pomohlo
o poschodie vyššie na lôžkovom je detský lekár tiež a môžete ju
uložiť do postele.“ Dodala s jemným úsmevom. Výťahom sme sa vyviezli hore, prijali nás a malú uložili na izbu. Bála som sa, nikdy sme neboli vážnejšie
chorý, čo mám robiť? Milo volal susede,
malá sa zabávala a otecko jej nechýbal, mohol preto ostať s nami.
„
Nemusíš tu sedieť, choď domov.“
„
Chloe celú noc si nespala, Camila sa chvíľu zaobíde aj bezomňa, ale ak ťa môžem
poprosiť dal by som si kávu.“
Automaticky som vyskočila z kabelky vzala drobné a potichu som
vyšla z izby. Automat s nápisom
CAFFEE som našla po pár minútach, opretá čelom o modrý stroj som čakala na
pípnutie stroja až kým ma niekto nepoklepkal po ramene.
„
What the hell r u doi.. óó
ahoj.“ Čo tu robí?
„
Čo tu robíš?“ Pýtal sa prvý.
„
Tvo.. Darcy je chorá..“ Jeho oči stmavli a pery vytvorili zvláštny tvar,
pozoroval ma a ja som si v duchu nadávala, že som sa skoro preriekla.
„
Je v poriadku čo jej je? Prečo si nezavolala? Mohli sme upozorniť lekárov,
že prídete a...“
„
PRESTAŇ ! Čo to robíš?“ Kričala som znova.
„ Chcem ti pomôcť tak nekrič!“ Jemne zdvihol hlas a moje zápästie
uväznil v svojej dlani.
„
Nemáš mi prečo pomáhať, choď preč!“ Zazrel
na mňa škaredo a pustil ma.
„
Vieš Chloe nechcem ti pomáhať ako si
sama povedala, vôbec sa nepoznáme ale niečo ma k tebe zvláštne ťahá.“
Dopovedal, zdvihol obočie akokeby čakal na moje vysvetlenie.
„
Nemá čo..“ Odsekla som.
„ Ja viem čo je to...“ Po jeho veta sa mi
zvláštne zahmlelo pred očami až sa mi podlomili kolená. Nemocničný pach bol
ešte viac nepríjemnejší a jeho dotyk mrazivý.
„
Pozor.“ Šepkal, oboma rukami ma
pridržiaval za pás a prebodával ma očami.
uuuuu :) dokonalosť!:) a jasné že nás to nenudí!:)a teším sa na ďalšiu časť aj na článok :)dokonalosť!:) krásne píšeš:)
OdpovedaťOdstrániťJa túto poviedku úplne žeriem :D neviem sa dočkať, dňa kedy si Liam uvedomí, že Darcy je jeho dcéra a som zvedavá, ako to bude potom medzi Liamom a Chloe... Danka :)
OdpovedaťOdstrániťAaa je to super :-D boze ja som zvedava ako zareaguje ked zisti ze je jej otec !! :-D :-D uz teraz sa neviem dockat novej casti :-D viem ze sa opakujem ale je to uuuzasne a Jaja lubim ta :-* ;-)
OdpovedaťOdstrániťtý vole :) Píšeš tie najlepšie poviedky!! :)
OdpovedaťOdstrániťJedna z mála povídek, kdy mi vůbec nevadí, že čekáme na část třeba týden, protože si na něco tak skvělého ráda počkám :) :* Je to úžasný! :)
OdpovedaťOdstrániťtak toto je jedna z takych casti ktore musi clovek rozdychat.. a potom musi nasledne rozdychat to napetie a zvedavost ktora v nom ostane.. pecka cast :D tesim sa na dalsiu :D dzana
OdpovedaťOdstrániťAwww....
OdpovedaťOdstrániťkrásne je to. ♥ Horím zvedavosťou čo bude dalej! ;)
Wooow úžasné,ostala som uplne mimo z toho čo sa stalo mrzí ma Danielle :/..teším sa na ďalšiu časť ako to bude pokračovať a aj na článok :)-N
OdpovedaťOdstrániťAch jo... je to prostě úžasné :) Jedna z nejlepších povídek vůbec :)
OdpovedaťOdstrániťNa tvoje díly si stojí za to počkat :)
úplne úžasné :)
OdpovedaťOdstrániť