pondelok 15. októbra 2012

I bet....( stavím sa, že..) 4.


Len čo sa naše topánky dotkli piesku, Barby si vymanila ruku z mojej a vyzula si lodičky.
„ Nepozeraj tak, milujem to. Prečo to neskúsiš aj ty?“  S úsmevom som pokrútil hlavou a lodičky som jej vzal z ruky.  Mlčky som pozoroval ako sa krúti a skúša nohami piesok.
„ Si nejaký tichý. Vidím to len na pár drobných problémov prečo.“ Zastavila sa, jednou nohou stále hýbala tak, aby sa mohla dotýkať piesku.
„ Hovor.“ Naznačil som, aby pokračovala.
„ Si hladný, alebo sa so mnou cítiš zle.“ Hladný som trocha bol, no to by sa dalo prežiť, stačila by cigareta. Zle som sa však necítil určite.
 „ Nie, mýliš sa Baby. Hladný nie som a cítim sa veľmi príjemne.“ Odpovedal som rýchlo, pohotovo si vyťahujúc cigaretu z balíčka. Jednu som podal aj jej. 
„ Pôjdeme sa aj najesť ak chceš, ale chcela som ísť najprv tu.“ Pripálil som jej.
„ Znamená toto miesto pre teba veľa?“  Zaujímalo ma to naozaj, položil som lodičky na lavičku a sadol som si.
„ Niekedy sme tu s dievčatami bývali. Páči sa mi tu, je to veľmi pokojné a tiché mesto. Nie ako Londýn.“  Šikovne sa posadila vedľa mňa a v piesku pod lavičkou prstom na nohe kreslila rôzne krúžky a štvorce.
„  Je tu dobrá reštaurácia, potom tam zájdeme. Prečo ste sa teda presťahovali do Lodnýna?“ Zarazil som sa sám pred sebou prečo ma to vlastne zaujíma, ak jediné o čo mi ide je sex? Počúval som ju však ďalej.
„ Pretože práca nepustí, potrebujeme sa venovať detailom, dokončiť rôzne veci a to by sme museli byť v Londýne každú noc.“ Každú noc? Mám snáď vyzvedať?
„ Prečo každú noc?“
„ Nehovorme o tom, inokedy Zayn.“ Odbila ma, zahasila cigaretu a pohľadom skúmala zapadajúce slnko. Trčal už len malý kúsok, obloha bola celá ružovo-žltá a nádherná. 
„ Prejdeme sa?“  Jemne som jej nadhodil nápad, hneď ako sa postavila chytil som ju za ruku.
„ Fajn, ale mám podmienku.“  Sprisahanecky prižmúrila tie svoje veľké hnedé oči a pokračovala.
„ Vyzuješ sa aj ty.“  So smiechom som si vyzul topánky a keď sa ma po polhodine opýtala ako sa mi chodí musel som súhlasiť, že to bolo lepšie než tenisky. Prechádzali sme sa dobré dve hodiny. Tancovala, kreslila si do piesku, namáčala nohy do studeného mora  a pritom sa stále smiala. Pozoroval som ju hompáľajúc jej topánky v pravej ruke, svoje v ľavej a musel som zhodnotiť, že viac nevyzerá ako to necitlivé studené dievča z klubu včera v noci.

V reštaurácii ma presvedčila dať či šalát bez mäsa, bez rýb. Zarytá vegetariánka? Opýtal som sa, prikývla a naša ďalšia debata sa ďalej vinula okolo zvierat, zabíjania ich a našich názorov na to.
Dopil som pivo, tentokrát som ju bez zaváhania chytil za malú rúčku a už obaja obutí sme vyšli von.
„ Malik! Povedz mi ako dlho si necestoval vlakom?“ Opýtala sa ma keď sme vyšli von z reštaurácie.  Ofrflala, že som všetko platil, no ja som sa tváril spokojne.
„ Vlakom? Odkedy som ...“ Odkedy som spevák. Doplnil som si v hlave, jej som to však povedať nechcel.
„ Dávno.“ Bola moja odpoveď. Znova ma spontánne stiahla za ruku, dokráčali sme až k stanici, kúpil som lístky a našli sme voľné kupé.

„ Nevonia tu príliš príjemne.“ Ohradil som sa, posadil som sa naproti nej, no ona už znova stála na nohách.
„ Čo to robíš Barby?“ Svoj sivý sveter som položil na sedačku a sledoval som ju. Prečo sa mi to dievča tak páči, prečo zažívam pri každom jej dotyku zimomriavky? Mám ju predsa len pretiahnuť! Začínal som sa hnevať sám na seba.
„ Otváram okno aha.“ Otvorila okno na jednej strane, potom vystrčila hlavu von a vzápätí mala vietor vo vlasoch.  Rukou chytila môj rukáv, potiahla ma k sebe a keď sme mali obaja hlavy von, vietor nám strapatil účesy rozosmial som sa. Dlho som necítil nič také príjemné a oslobodzujúce.  Oboma dlaňami stískala  spodným rám vysúvacieho okna, chytil som ju teda jemne za boky. 
„  Super nie? Milujeeem to!!“ Kričala von, jej hlas sa ozýval po celom kupé, určite ho bolo počuť aj von na chodbičku vlaku.  Držal som ju,  predstavujúc si ako asi chutia jej pery.  Bolo však neskoro. Obliekla si sako, potiahla ma a už sme vystupovali.   Mal som toľko príležitostí strčiť jej jazyk do úst, kým sa ku mne nakláňala ale nevyužil som ani jednu.  Radšej som sa zapozeral do jej zeleno-hnedých očí. Malik robíš chybu.  Kým sme sa dostali pred jej bytovku bola polnoc, ruku v ruke nás taxikár vyhodil pred domom, vytiahol som ju von a sám sebe som v duchu nadával.

„ Takže uvidíme sa ešte?“ Musím ju pretiahnuť! Ešte mám 12 dní! Hrešil som sa.
„ Budem rada, najbližšie dni ale nemôžem .. nabudúce.“  Znova som zalovil v pamäti – kedy nám končí voľno? O dva týždne? Týždeň a pol, nestihnem to. Musím!
„ Dáš mi prosím číslo? Ozvem sa ti.“  Naklonil som sa hypnotizujúc jej pery a podal som jej telefón. Rýchlo do neho naťukala pár čísiel a podala mi ho späť. Uložila sa ako Baby girl Barby.
„ Ďakujem Barby.“  V jej očkách bola iskra, páčila sa mi. Musím to urobiť čo najskôr, kým nepríde na to kto som a čo chcem spraviť.
„ Zavolám ti.“   Natiahla sa, obmotala ruky okolo môjho krku, objala ma a keď sa odťahovala chcel som jej priložiť pery na ústa, namiesto toho mi však nastavila líce.
„ Dobrú noc.“  Zvolala, stlačila kľučku vchodových dverí a zmizla v tme.  Čo do pekla mám robiť aby som ju dostal čo najskôr? Nesmie sa do mňa zamilovať, ja sa nesmiem zamilovať do nej.  Kým som  rozmýšľajúc kráčal domov cez pol Londýna napísal som jej správu  Ďakujem, bolo to super. Nabudúce sauna? Zajtra? Z. xxx Odpísala rýchlo a stručne.  Vyberáš ty, nechám sa prekvapiť. Ja ďakujem, že som ťa spoznala Zayn. Good night Barb xoxo.  Usmial som sa ako priblblý a pridal som
do kroku.


5 komentárov:

  1. Jakože hodně dobré čtení. Další skvělá povídka. Jeden malý dotaz, zamotáš do toho i ostatní kluky? Třeba Liama?! :) Jakkoliv. Díky. A jen tak dál v psaní.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Je to viac než len dobré. Je to superdobré, megadobré. Proste perfektné. Čo najskôr očakávam ďalšiu časť :))

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ajč come on!! toto robíš naschvááál, takto nás trápiť :/ je to úžasné a okamžite chcem/e novú časť!! :*

    OdpovedaťOdstrániť