utorok 23. októbra 2012

Directioner princes EPILÓG


 Priznávam sa nemala som  taký veľký vzťah s touto poviedkou ako s Londonom. Píšem od 11. marca... a má to biednych 2o. častí. Fuck... takže.. užite si to :) Dnes  článok nebudem, som mrtva ... zajtra?

„ Doktor, prosím Vás kde je? Kde je moja princezná?“ Pobehujúc po prázdnej izbe som túto vetu vykrikoval po lekárovi, ktorý mal Sarah na starosti.  Kde je? Nechala ma tu? Odišla a ani sa nerozlúčila? Alebo nebodaj zomrela? Niee, niee. Nechcel som si túto možnosť pripustiť, no aj to sa mohlo stať.
„Pán Malik upokojte sa.“ Zvýšil hlas a chytil ma za oba ramená.  Jeho oslovenie ma však priviedlo k myšlienkam na moju princeznú. Kde je?
„ Všetko je v poriadku pán Malik, ba ešte lepšie.  Vaša kamarátka sa prebrala!“  Zamrzol som, nechal som túto informáciu dôjsť až do mojej hlavy, do mozgu a ticho som ju spracovával.   Zatmelo sa mi pred očami, pád hlavy na studené kachličky bolel a viac som o sebe nevedel. 

Prebral som sa a ako som trhol rukou, zacítil som šiplavú bolesť na ruke. Kanila zapichnutá v žile, na stojane zavesená výživa a vôňa nemocnice. Vážne ma obliekli do nemocničného pyžama?  Moment, čo sa ale vlastne dnes dialo? Pamätám si, ráno mi volala Doniya. Spoločne sme sa naraňajkovali, dali si kávu a potom sme sa prešli po obchodnom centre. Mamka má narodeniny, chcela aby som jej pomohol vybrať darček.  Ale čo sa dialo potom? Trápil som vlastnú hlavu, trápil som seba. Vrátil som sa do nemocnice, rozprával sa s lekárom, ktorý ma najskôr nechcel pustiť do jej izby. Keď som sa tam konečne dostal, nebola tam. Moja Sarah niekde zmizla. Neviem čo bolo ďalej, opatrne som si pošúchal spánky, a spustil som nohy z postele.  Kanilu som si z ruky vytiahol sám, hoci pohľad na krv mi nerobila dobre. Nechal som ju položenú na posteli a vyšiel som na chodbu.  Toľko týždňov strávených v tejto nemocnici, mi priniesol do života aj viac než len vôňu nemocnice.
„ Už si hore Zayn? Predpokladám, že kanilu si si vybral sám, ach ty.  Zavolám lekára, mali by ste si pohovoriť.“ V tom ma napadlo len jedno, niečo sa stalo Sarah.   Sestrička Mia s ktorou som sa rozprával nemocničným telefónom privolala lekára, ale ja som sa namiesto svojej izby vybral k Sarah.   Na polceste ma zastavil lekár, držal  za ramená chlapca ktorého som tu už niekoľkokrát videl.
„ Pán Malik, tak ste sa už prebrali?“  Prikývol som a očami som stále hypnotizoval jej dvere.  Chlapec, ktorý stál s lekárom bol Eduard. Sarin brat. Občas jej priniesol kvety, porozprával jej ako sa má otec a odišiel.  Bol vysoký a mal dosť zvláštny anglický prízvuk, ktorý len potvrdzoval to, že nežije v Británii a so Sarah nemá vyvinutý žiaden vzťah.
„ Pomiatla sa, hovorí úplné somariny Zayn.“ Začudovane som sa na neho pozrel, keď vyslovil moje meno. Odkiaľ ho vie? Lekár len pokrútil hlavou a pevnejšie mu stisol ramená.
„ Nebojte sa Eduard, potrebuje čas na to aby sa jej pamäť vrátila a aby sa rozpamätala na svoj starý život.“  Odpovedal, potom ho pustil, ešte mu potriasol rukou a odišiel.
„ Pôjdeš za ňou dnu?“  Opýtal som sa ho a  v duchu  som si  želal zápornú odpoved, aby som sa s ňou mohol porozprávať sám.
„ Nie, viac ju nemôžem počúvať, stále splieta niečo o korune a nechce sa so mnou baviť o ničom inom.“  Akoby sme boli priatelia ma potľapkal po ramene a so súcitným pohľadom odišiel. Viac som nečakal, pootvoril som dvere a vošiel dnu.  Ležala na posteli, po 3 mesiacoch konečne pozerala von oknom a jemne bubnovala prstami po prikrývke.
„ Sarah.“ Ozval som sa úplne potichu, aby som ju náhodou nevystrašil, aby sa nezľakla.  Odtrhla oči od zapadajúceho jarného slnka a otočila sa ku mne.
„ Zayn? Čo ty tu robíš? Ty-si-prežil?“ Slová vyslovila sekane, s hrôzou. Mal som zomrieť?  Z očí jej vyhŕkli krokodílie slzy.  Dopadali na pyžamo a zmáčali tenkú, modrú látku nemocničného pyžama.
„ Prečo plačeš? Ty nevieš kto som?“ To prvé ma napadlo, i keď to bola somarina – oslovila ma predsa menom.  Jediná možnosť bola, že ma naozaj tie 3 mesiace počúvala a aj keď mi neodpovedala vedela o všetkom čo sa tu dialo.
„ Prečo by som to nevedela, ale ty si predsa zomrel.“  Nechápavo som sa posadil na svoje zvyčajné miesto, na stoličku k posteli a opatrne som sa jej dotkol ruky.   Má v hlave poriadny zmätok.
„ Nezomrel som, pozri mám na bruchu len jedinú jazvu od skla.“ Na dôkaz svojich slov som si nadvihol tričko a ukázal jej ružovú jazvu.
„ Nieee, to nieee.“ Zašepkala s slzami na perách. „ Ja som ťa predsa zastrelila.“  Len som jej ako odpoveď pokrútil hlavou a stisol jemne ruku.
„ Prečo si to myslíš?“   Chcel by som jej teraz vidieť do hlavy. Čo tam má, prečo má taký názor?
„  Boli sme zatvorený v tej budove, potom som ťa musela zastreliť. Videl si na chodbe môjho brata? Chcel aby som sa zabila a ešte si dovolí prísť tu.  Hovoril si s ním? Musíme ho udať na polícii.“ Opatrne som natiahol ruku k jej čelu, vyskúšal som či nemá teplotu. Nebola horúca.
„ Zlatko čo to robíš? Netáram, prečo si ty aj lekár myslíte že som hlúpa a vymýšľam si?“ Prestala plakať no teraz sa jej znova po tvári rozlial smútok, plač a nešťastie.
„  Sarah žiadna budova, tvoj brat nechcel aby si sa zabila, to že ležíš tu v nemocnici je čiastočne moja vina a ... nezastrelila si ma. Stalo sa to inak.“  Hľadiec jej  do očí som ani nezbadal, že plačem aj ja.
 Mlčky na mňa hľadela, po pár minútach ticha, keď si v hlave skladala puzzle z toho čo som jej povedal  sa ozvala.
„ Povieš mi prosím ako sa to stalo?“    Cítil som ako sa mi jemne zdvihli kútiky úst, zároveň som znova pocítil tú bolesť, ktorú som si spôsobil sám.
„ Samozrejme.“ Pohodlnejšie sa uložila v posteli, ja som sa oprel o stoličku a celý príbeh som jej povedal v skratke.

 „ Cestoval som na svadbu môjho najlepšieho kamaráta a brata Nialla.    Denis, jeho budúca manželka ťa pozvala tiež, si jej veľmi dobrá priateľka a ona ťa tam chcela. Nevideli ste sa dlho.   Keď som bol už skoro na zámku kde sa svadba mala konať, začalo pršať.   Takú búrku som nezažil veľmi dlho, nevidel som tvoje auto, vošla si do protismeru a zrazili sme sa.   Lekári ťa ledva zachránili. Polámané rebrá, silný otras mozgu a samé pomliaždeniny.  Priviezli ťa do nemocnice, operácia prebehla rýchlo len už si sa z spánku neprebrala. Proste si ostala spať. 3 mesiace som tu s tebou sedel a rozprával sa. Opustil som skupinu, kým sa nevyliečiš.  Vyčítam si to, pretože ak by som necestoval kamarátovým autom a išiel svojím bentley a nie Range Roverom od Harryho nedopadlo by to takto. Jeho auto tvoje malé daewoo zvalcovalo na šrot. Ja som obstál s jednou jazvou, pretože mi  časť čelného skla prerazila brucho a so zlomenou rukou. Nič viac.“

 Dorozprával som jej všetko ako sa to stalo, pozerala na mňa, klipkala dlhými mihalnicami a občas mi pevnejšie stisla ruku. Plač prišiel až po mojom dohovorení. Zovrel som ju silno v náručí a nechal som jej slzy vpíjať sa do mojej košele.
„ Mám- mám pár otázok.“ Pošepkala.
„ Hovor.“  Bol som pripravený na všetko, až kým nezačala.
„  Niesom žiadna Holandská princezná?“  Trochu sa odsunula a zadívala sa mi do očí. Sklesnuto som pokrútil hlavou. „ Nie, si Sarah  Philips, si obyčajné dievča z Severného  Írska.   Rozbiehaš tanečnú školu so svojími kamarátkami. Máš brata, ktorý žije niekde v Austrálii a matka zomrela, keď si bola dieťa.“  Hovoril som potichu a pomaly. Moje slová sa jej vstrebávali do hlavičky, rozmýšľala.   Ja som mal v hlave však len jedinú vec. Ešte veľmi dlho sa nedozvie, že som sa zamiloval do jej večne zatvorených očí, že som sa pozeral ako jej zašívali každučičkú ranu na tele. Že práve moja krv ju zachránila. Miloval som ju a ona o tom ani nevedela.  Dlho sme sedeli pritúlení k sebe, bez slov a bez otázok, avšak vedel som ako veľa ich budem musieť zodpovedať kým si získam jej srdce.  Chcem vedieť ako to má v hlave, prečo si myslí, že je Holandská princezná a všetko ostatné.

„ Zayn? Mám ešte dve otázky.“ Stál som pri dverách pripravený na odchod domov. Konečne budem ležať a bdieť vo vlastnej posteli.
„  Možno ti budem vedieť odpovedať.“   Ruku som nechal položenú na kľučke dverí a díval som sa do jej očí. Do tých, ktoré som tak miloval.
„  Takže ten sen, ktorý sa  mi sníval nebol sen ale realita.“ Vyslovila vetu, nebola to však otázka. Mala niečo v hlave, niečo sa jej zdalo.
„ Nie, ak si si myslela, že snívaš bola to realita. Náraz, dážď a lekári.  Mikrospánok za volantom.“  Hnusilo sa mi o tom rozprávať, nepáčilo sa mi to. Opatrne som stlačil kľučku a pootvoril dvere.
Práve vtedy vošla dnu sestrička s liekmi na spanie. Bez slova injekciu vpichla do infúzie a nechala  tekutinu prejsť až do tela princeznej.
„  Vyspi sa princezná, zajtra sa znova budeme rozprávať.“ Venoval som jej jemný úsmev,  zhasol som veľké svetlo a vyšiel von. Kým som vychádzal z dverí jej izby počul som ju šepkať  „  V sne som sa do teba zaľúbila, nemôžeš to ty spraviť v realite?“  Usmial som sa sám pre seba a s vedomím, že  ona ľúbi mňa a ja ju som odišiel domov.

 Teraz mám nový život. Po svojom boku budem mať ženu, ktorá sa do mňa zamilovala v sne. Ktorá mi dáva zmysel života a ktorej budem musieť veľmi veľa pripomenúť.  Viem však, že to všetko bude stáť za to, pretože som našiel svoju directioner princess. 



 Viete čo znamená ukončenie tohto? Novú poviedku..:)

15 komentárov:

  1. :O idem si to prečítať znova a znova a znova a znova a... je to úúžasné, mám v tom mierny chaos, ale čo iné sa dá odo mňa čakať??? píšeš úžasne, je to naozaj skvelé :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. chaooos ? :) čomu nechápeš vysvetlím :)

      Odstrániť
  2. chvilu mi trvalo kym som pochopila... ale je to uzasne.. zaujimavo si to vymyslela to treba uznat :D kvalitne prekvapenie na zaver

    OdpovedaťOdstrániť
  3. jaaa ja .. juuuj:) je to ááách :) ja hltám každé slovo ktoré si TY napísala .. ja nemám sloov .. toto je táák nádherné:) oplatilo sa čakať.. :) pretože toto sa len tak ľahko nevidí :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ono to bolo celé sen??? oh gosh ale je to nádherné a zrejme si to precitam este raz :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Wau!! :) ..Mám v tom trochu chaos čiže si to idem ešte raz celé prečítať! :D ..To bol akože sen?? o.O ..či?? V každom prípade bomba!! :):)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Čo? Sen? O.o a toto je koniec? :O What? Trošku mám v tom chaos, ale ešte raz si to prečítam a snáď to pochopím :) V každom prípade, či to bol sen, či realita, bolo to krásne <3 :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. oooooooo.. ja nechápem.. :) ♥ toto je niečo, čo dokážeš napísať len ty a podať to tak, aby som sa od toho nemohla odtrhnúť.. ♥ moja najdrahšia.. je to krásne, dokonalé ♥ x x ľúbim ťa!!

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Já jsem to nejdřív vůbec nepochopila, což je u mě normální :) ale myslím, že už to chápu a obdivuju tě za to, jak jsi to všechno vymyslela! :) Nesnáším konce povídek, které zbožňuju :( Mám z toho trochu husí kůži, všechno to, co se stalo se jí jen zdálo... zvláštní, ale krásný! <3 :) Love your stories, love you! :*

    OdpovedaťOdstrániť
  9. najšťastnejšia som že si to sem konečne dalaaaaaa :) nadherne krásne a ďakujeeeeeeeeem :))

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Úúúúúúú takže sa jej to všetko len snívalo ?? Ty kokos !! Tak toto by ma nenapadlo ani v sne. Ale teraz sa mi to všetko dáva dokopy s tou cigánkou na kolotočoch :D Ej kej ej,skvele si to vymyslela :* Hrdá som na teba (ani neviem či môžem pretože nie sme žiadna rodina ale to je jedno) :D Tak ja sa teším na budúcu poviedku a táááááááááááááááááááákto veľmi ťa lóvam :* ♥

    OdpovedaťOdstrániť
  11. ♥What? :OO Je to tá NAJKRAJŠIA a NAJDOKONALEJŠIA poviedka, akú moje oči kedy čítali! :)) Neskutočne, nenormálne sa mi to páči, s touto poviedkou som si toho teda prežila.. a ako nedočkavo čakala na nové časti! :) Jednoducho to všetko, ale všetko od teba milujem! ;)) Love you too :D :*♥

    OdpovedaťOdstrániť
  12. je to krásne :) dokonalé :) síce si tomu nevenovala toľko času (neber to ako výčitku, prosím :)) oplatilo sa čakať :) celá táto story bola úžasná :) síce tu som sa nejako stratila, ale čo už :) ja si to idem ešte zopár krát prečítať a pochopím tom :DD teším sa na novú story, dúfam že chystáš niečo nové *K*

    OdpovedaťOdstrániť
  13. HAHAHA, a ja som si myslela že ty ma nemôžeš už viac šokovať...ale môžeš!! toto celé bol sen?? re u fucking kidding me?? akože, konečne som pochopila slovu DVA KONCE do plnej miery....toto by ma v živote nenapadlo, Ajč, zase ti tlieskam, klaniam sa ti, klobúk dolu, jedno z najdokonalejších diel aké som kedy čítala :) love ya!! :*
    P.S.: keď vydáš knihu, chcem autogram aj s venovaním!! :D ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Krásne mega naj :) pekne aj v roku 2015 :DDD len škoda že Zayn už medzi 1D nepatrí :(((((( škoda chlapca.. Dúfam že si to ešte rozmyslí :(((

    Šištička

    OdpovedaťOdstrániť