utorok 9. októbra 2012

I bet ... (stavím sa, že..) 3.


Baby girl cúvla.
„ Prepáč mám tam kamošku, musím sa po ňu vrátiť.“  Protestovala, Harry ju ale chytil za ruku, potiahol dnu a ja som za nimi zatvoril dvere.  Na jeden strane som žiarlil, sedela s ním. Sedela pri mojom priateľovi a on namiesto mňa voňal jej jemnú vôňu, kým ja som musel čumieť pred seba a počúvať taxikára. Na druhej strane som bol Harrymu vďačný, myslím, že bez neho by som ju viac nevidel. Kto by mi potom pomohol dostať sa cez to a vyhrať stávku?


Vystúpili sme,  Harryho sme uložili do postele.  Baby girl sa podujala vyzliecť mu tričko a nohavice. Ja som mu na stolík položil pohár s vlažnou vodou a tabletku na bolesť hlavy.   Potichu sme zišli dole, obliekli sme sa a opäť nasadli do taxíka.   Od baby girl som si vyslúžil nechápavý pohľad, podal som taxikárovi 12 libier a otvoril som jej dvere. Až potom sme sa začali rozprávať.
„ Prečo ideš so mnou?“
„ Ideš  si po kamarátku však?“  Prikývla, tak som pokračoval.
„ A ja potrebujem doniesť domov Liama.“  Nebola to pravda klamal som. Dúfal som, že  Liam s kučeravou budú niekde na mol a ja dostanem možnosť vziať baby girl k nej domov a tam uskutočniť môj plán. Za jeden večer, nie za dva týždne Harry. Zasmial som sa v duchu a nasledoval som ju do útrob klubu.

 „  Finn odniesol si J. domov?“  Baby girl sa snažila prekričať hudbu do telefónu.
„ Dobre... ja ju nájdem.. zavolám... ďakujem.. dobrú noc.“  Zložila, svoj iphone odložila do vrecka riflí a otočila sa ku mne.
„ Musím ju nájsť,  ráno vstávame do práce, musíme ísť domov.“ Konštatovalo, pozerala sa mi priamo do očí . Tie jej mali zvláštne iskričky. Hnedú farbu tieňovala po okrajoch zelená.  Vyžarovali rovnováhu, cit a nejaký zvláštny lesk, aký som u dievčaťa nevidel už veľmi dlho.
„ Ja obzriem pánske a ty dámske, potom sa stretneme tu.“  Prikývla a nemo odkráčala k dverám s nápisom WOMAN.  Liama som na toaletách nenašiel. Jeden zvracajúci chlapec a párik milencov, ktorým veľa do najlepšieho neostávalo. S závistlivým pohľadom som sa vrátil k baru, zapálil som si a čakal som na baby girl. Keď sa vrátila mala úsmev od ucha k uchu a veselo si vykračovala ku mne.
„ Našla si ich?“ Jediné čo ma napadlo. Payne a kučeravá na wéckach v chúlostivej situácii, čo sa preboha tomu chlapci stalo?
„  Nie. Volala som Jaji, je doma a tvoj priateľ je u nás.“  Zasmiala sa ešte raz.
„ Takže, pozývam ešte na jeden panák. Potom mi dáš tvoje číslo a vezmeš ma k Vám. Ja si odvediem priateľa a ty so mnou zajtra pôjdeš na večeru.“  Dohovoril som. Celý ten čas ma pozorovala a usmievala sa
„  Večera? To ako.. ehm nič. Fajn, poďme už.“  Súhlasila, vzal som ju teda letmo za ruku a vonku som chytil prvý taxík.  Sedela pri mne, hlavu opierajúc si o moje rameno. Z taxikárovho rádia hrala stará  americká pesnička, ktorú som si pospevoval až kým sme nevystúpili.

„ No nepozeraj sa tak, nemôže každý bývať v súkromných apartmánoch ako vy.“ Zamrzol som, vie kto som? Vie, že som Zayn Malik? Musel som sa na to opýtať, ale nejako okľukou.
„ Ako-ako vieš kde bývam?“  Znova sa rozosmiala, páčil sa mi jej zvláštny smiech. Bol taký prirodzený, jemný ale nákazlivý zároveň.
„ Vyhadzovali sme tam predsa tvojho priateľa.“  Ja som ale idiot! Jasné! Nevie o mne, odfúkol som si a nasledoval som ju k bytovke.  Z čiernej športovej tašky vyhrabala kľúče, otvorila a peši sme vyšli na druhé poschodie.  Otočila kľúčikom v zámku a z bytu sa zrazu ozývala hudba. Jemná klavírová skladba. Payne? Vážne? Nemáš ty?
„ Jajaaaaa!!!!!“ Baby girl zakričala do útrob bytu, všade bola tma. Zastavil som za ňou. Preboha musím sa jej opýtať na meno.  Jemne zaklopala na drevené dvere a pootvorila ich.
„ Jaja? Vážne?  Nevstávame ráno?“  Nevidel som nič, baby girl vošla do izby rozsvietila veľké svetlo a zadívala sa na osoby ležiace na posteli. Strčil som hlavu do dverí, čím sa mi do nosa nahrnula vôňa dievčaťa, ktoré som mal pretiahnuť a bola až príliš prijemná!  Payne aj kučeravá boli našťastie oblečený, odľahlo mi a konečne si ma niekto všimol. 
„ Ehm Zayn.... asi by sme mali ísť domov nie?“  Sčervenali mu líca, zahanbene sa pozrel na to kučeravé čudo a potom na mňa.
„ Poďme.“ Na to jediné som sa zmohol.  Liam sa obul, objal kučeravú na rozlúčku. Len tak jemne, priateľsky ale na môj vkus príliš dlho.   Zakýval som jej tiež. Vyšiel von, nasledoval som ho spolu s baby girl po svojej pravici. Kým Liam telefonoval Paulovi aby po nás poslal auto, diktoval adresu, ktorú neviem odkiaľ vedel spamäti, stáli sme s hnedovláskou trochu ďalej. Chcel som sa s ňou rozprávať, len som nevedel o čom. Ako ju zbalím? Čo sa jej asi páči.  Potom ma to napadlo. Budem gantleman. Je chladná, ale stará klasika predsa ovplyvní všetky ženy.
„ Myslím, že ak už som ťa pozval na večeru a ty si súhlasila, mala by si vedieť aj moje meno nie?“ Rozhovoril som sa.
„ No áno..“  odpovedala.
„ Som Zayn Malik...  teší ma Baby.“  Teraz som ju oslovil tak, ako som si myslel. Začala sa smiať a pritom sa držala za bruško. Aké to boli milé, takú kamarátku by som potreboval. Bola veselá, priama no záhadná. Malik! Prestaň máš ju pretiahnuť!  Zakričal som na svoje myšlienky v svojej hlave a podal som baby girl ruku.
„ Baby ma oslovuje len Jaja, som Barbra... inak Barby. Aj mňa teší Zayn Malik.“  Pevne mi stisla ruku, nastavila líce tak som jej na neho vtisol jemný bozk. Bože tá vôňa!
„ Zaaaayn no tak!“ Kričal Liam. Sedel v taxíku, otvorené dvere čakali len na mňa.
„ Už idem!“ Zakričal som mu späť a otočil som sa k Barby. Jej meno sa mi teda páči veľmi.
„ Zajtra o piatej? Môžeš mi dať..?“ Chcel som telefónne číslo, predbehla ma.
„ Nie Zayn Malik, mobil ti nedám. Vieš kde bývam, o piatej sa tu stretneme ak ťa neuvidím o päť päť tu stáť  neprídem a nikdy viac ma neuvidíš.“  Prikývol som,   vystrúhal som nezmyselnú grimasu a bežal som za Liamom do auta.  Ona so mnou pôjde na rande!

 Ráno  som vstal prvý. Spravil som si cerálie s mliekom a v hlave som silno premýšľal a špekuloval o tom, čo si večer oblečiem. Kam ju vezmem? Do nóbl reštaurácie alebo na hamburger?  Nevedel som sa rozhodnúť, nevedel som čo so sebou. Do jedenástej, kým chalani vstali, som poumýval sám a dobrovoľne riad, popratal som vankúše v obývačke a dvadsať minút som stál v kúpeľni a rozhodoval sa nad dnešnou voňavkou.   Dnešné voľno sme všetci riešili samostane. Liam s Harrym spali. Louis odišiel za Eleanor a Niall pozeral nejaké filmy. Pomohol mi s výberom oblečenia a voňavky, smial sa na mojich vlasoch a z mojej nervozity. Ako dlho som nebol na rande? Bude sa jej v reštaurácii páčiť?
O pol piatej som už sedel v taxíku s červenou ružou, vyčesanými vlasmi.  Biela košeľa, tmavomodré rifle a tenisky. Obláčik parfému, celkom dobrá nálada a nervozita ma sprevádzala až k jej bytovke. O päť minút päť som tam stál a čakal. Prišla.  V úzkych rifliach, čiernych lodičkách a čiernom tričku s veľkým mackom pú vyšla pred bytovku a hneď čo ma zbadala roztiahla pery do nádherného úsmevu. 
„ Ahoj.“ Pozdravil som sa, vtisol som jej bozk na ruku a pevne rozhodnutý pretiahnuť ju ešte dnes som jej otvoril dvere na taxíku.

„ Môžem vedieť kam ideme?“ Opýtala sa, naklonená ku mne.  Pery mala jemne pootvorené, takmer pripravené k sladkému bozku.
„ Práve to som nevedel. Reštaurácia alebo len niečo ľahké?“  Odpovedal som otázkou, nemal som odkiaľ vedieť čo má rada.  Taxikár zahol k uličke, kde sa možnosti najesť sa zväčšovali.
„ Mám nápad, ale musíme sa odviezť až k Woolwich.“ Zalovil som  na mape svojej hlavy. Bolo to tuším 10minút autom. Malému prímorskému mestečku patrila reštaurácia s najlepšou ponukou rýb v okolí Londýna. Žiaden dovoz, priami odber od rybárov. Myslím, že v rámci možnosti ste si mohli rybu sami aj chytiť. Usmial som sa a nové súradnice trasy som zadal taxikárovi. Viezli sme sa necelých 15 minút.  Rozprávali sme sa o dnešnom dni, o Liamovi a jej  kamarátke, ktorá po práci zaliezla do postele a spí ešte určite doteraz. Ľahké témy, nič vážne len rozhovor cudzích ľudí. Taxikár nás vyhodil  na malom poloprázdnom námestí.  Nemusel som sa maskovať, neboli tam žiadny paparazzi. Barby ma opatrne chytila za ruku, potiahla smerom ktorým chcela ísť a pohla sa.  Len čo ma chcela pustiť, zaťal som päsť tak, aby jej malá dlaň ostala v mojej ruke a ja som sa jej mohol dotýkať.  Jej spýtavému pohľadu som to vysvetlil jednoducho.
„ Rande, nie?“ Usmiala sa, bez slov ma nechala držať ju za ruku a viedla ma až k malej pláži na konci mesta.  Pár lavičiek, odliv a začiatok západu slnka naznačoval dobrý začiatok romantiky.

8 komentárov: