nedeľa 7. októbra 2012

Directioner princes 19. The End




„ Drahá sestrička, nech sa páči tu je tvoja dnešná úloha.“ Eduard bol stále nervózny. Vietor, ktorý prefukoval cez špáry okna a dverí dodával situácii len dramatický efekt. Prečo do pekla som niečo také vymyslel? Hneval som sa sám na seba, hneval som sa na Boha, pretože on tomu nezabránil.
 Nie, nebola to jeho vina, ale aj tak. Moja Sarah, moje slniečko. Toto na nemôže stať. 
 „ Čo mám robiť?“ Opýta sa zmätená Sarah. Už hodnú chvíľku sa mojím smerom ani nepozrela. Slabé svetlo z malej žiarovky nad našimi hlavami dva krát bliklo a zasyčalo. Eduard vytiahol z vrecka svojho čierneho kabáta devinu a podával jej ju. 
 „ Zabiť sa.“ Odpovedal.
Nemyslíš to vážne však? Žene a ešte k tomu princeznej dať zbraň? Vôbec sa mi to nepáčilo. Sarah očami striedavo prebehovala zo mňa na Eduard a zbraň v jeho ruke.
„ Sarah nerob to prosím.“ Šepkal som tak hlasno, ako to len šlo.
Ešte niekoľko minút trvalo kým si vzala zbraň z bratových rúka namierila na mňa. Eduard jej oznámil, že je nabitá a spokojne sa uškrnul.
„ Máš zabiť seba, jeho potom zabijem ja sestrička.“  Hovoril Ed. Sarah pokrútila hlavou, nechala slzy dopadať na jej líčka, bolo mi to ľúto.
„ Sklapni lebo potom zabijem aj teba.“  Odpovedala mu Sarah.
„ Prepáč mi to Zayn.“ Chvíľu som neveril, že to spraví, že vystrelí a nechá ma zomrieť. Pochopil som však, že ak zomriem jej rozhodnutím bude na to určite mať nejaký dôvod. Keď sa raz stretneme tam hore, vysvetlí mi to a my budeme opäť spolu a šťastný.  Veril som, že sa oslobodí, že sa jej to nejako podarí a ona ostane živá a zdravá kraľovať svojej krajine.
„ Nikdy nezabudni na to, že som ťa milovala a stále aj budem. Za chvíľku som pri tebe.“ Hovorila ticho, príliš pokojne na to, čo sa práve chystala urobiť. Pozerala mi priamo do očí, možno očakavajúc nejakú odpoveď. Ja som však nemal síl. Uvedomujúc si, že o chvíľku zomriem som nevnímal nič iné, len jej čokoládové oči.  Nechápal som čo vetou, ktorú povedala naznačila, ale bál som sa, že chce zomrieť tiež. To nemôže.  Bolo mi jedno čo robí Ed, nezáležalo na to. Situácii nechápal ani on, prechádzal sa nervózne dokolečka a tváril sa zdesene. Vykašlal som sa na to, radšej som si v hlave začal premietať okamihy na ktoré nikdy nezabudnem. Prvý krát na jej narodeninách, keď som spojil naše pery, Keď som jej daroval mikinu a tenisky, ona sa usmievala a spokojne si v nich vykračovala. Spomínal som na náš bozk v Londýne, jej teplé objatie a milujúce slová. Sarah položil prst na  spúšť a ozval sa tupý výstrel strieľajúcej zbrane Zatmelo sa mi pred očami, pocítil som pichavú bolesť pri srdci, nastala tma. Je koniec.

Sarah

Ruky sa mi začali triasť, hlava protestovala. Zabila som ho. Zabila som osobu, ktorú milujem najviac na svete, bez ktorej nedokážem existovať. Proste som namierila srdce na jeho zbraň a namierila a vystrelila.  Eduard čakal čo sa bude diať, nervózne si poklepkával nohou a poťahoval nosom.  Neveril, že to spravím.
„ Ty-si-ho-zabila.“ Ozval sa sekaným hlasom. Klesol na kolená a skryl tvár v dlaniach. Mala som chuť spraviť to isté, ale držalo ma presvedčenie, že sa nesmiem vzdávať a Zayn ma čaká niekde hore.
„ To si predsa chcel! Chcel si nás rozdeliť a zničiť našu krajinu!  Sprav to, nech sa páči braček ale ja sa na to nemôžem pozerať!  Je mi to naozaj ľúto, že tu otca a babičku ale ja sa nedokážem pozerať  ako niekto ničí to, čo naša rodina tak dlho budovala. Zbohom Eduard.“ Dopovedala som prikladajúc si pištoľ k hlave. Prst na spúšti ma pálil, studený kov na hlavici zbrane sa dotýkal môjho spánku, bolo to nepríjemné.  V tom momente sa stali dve veci. Dvere v miestnosti v ktorej sme spolu s milovaným strávili niekoľko týždňov sa roztvorili do široka a dnu vbehli policajti. Zachytila som niekoľko ich pohľadov, všetci chceli aby som zbraň odložila a vzdala to. Nemohla som.  V pätách policajtov bolo päť párov očí ktoré ma sledovali, ale nedokázali mi zabrániť.  Denis, a jej prenikavo modré oči kričali hlasné NEROB TO! Musela som.  Potom tam boli štyria chlapci ktorých najlepší priateľ ležal na zemi v kaluži krvi a nedá sa mu pomôcť.  Pozerali na mňa a všetci krútili hlavami.
„ Ja viem, že sa tomu nedá veriť, ale je to tak lepšie. Stále budem jeho directioner princes.“  Dopovedala som a stlačila spúšť s myšlienkou  Zayn už idem!

 Pohľad inej osoby, alebo prečo sa na seba pozerám z vonku? Moje telo leží na nemocničnej posteli a ja som tu? Pri dverách, alebo to nie som ja? Drevená posteľ, biele steny, veľa pípajúcich prístrojov a moja ruke v dlani chlapca sediaceho n stoličke vedľa postele.
„ Ľúbim ťa! Vieš, možno, že sa to skončí veľmi rýchlo tak ako sa to aj začalo. Ale ja som na jednej strane rád, že som tu. Samozrejme najradšej by som sa s tebou vymenil, keby si to dalo.“ Bol smutný, na chvíľku sa odmlčal a potom pokračoval v rozprávaní sa s mojím telom.
„ Nevidíš ma, ale som presvedčený, že ma počuješ a čoskoro sa preberieš Sarah.“  Nevidela som mu do tváre, na hlave mal sivú čiapku, ale podľa hlasu som spoznala Zayna. Takže on to prežil?  Držal pery priložené na našich spojených rukách, šepkal a slabo sa usmieval. Nebol to ten Zayn ktorého som si pamätala z Holandska, schudol, niekoľko dní nebol doma a preto sa mu an brade začalo vytvárať strnisko.  Zrazu do mojej nemocničnej izby vošiel ďalší chlapec. Blond štica mu padala do očí, zvyšok vlasov mal vygélovaných dohora. Kruhy pod očami boli nezakryteľné, tiež sa pre niečo trápil.
„ Daj si braček, Denis posiela.“ Vtisol Zaynovi Starbucks pohár s horúcou kávou do dlane.   Denis je tu tiež? Príde? Zayn pustil moju ruku, pocítila som chlad pretože jeho životné teplo z dlane bolo preč.  Chlapci pili potichu, občas si vymenili pohľady a nič viac.  Po niekoľkých dlhých minútach sa prvý ozval Zayn.
„ Niall, tiež si myslíš, že sa nepreberie?“   Zamračené a zúfalé pohľady sa im stretli, Niall len pokrútil hlavou a očami prešiel po mojom nehybnom tele na posteli.
„ Myslím si, že nás počuje.“  Odpovedal mu, stále hľadiac na moju hlavu zabalenú v niekoľkých vrstvách obväzov.   


 Epilóg bude! Utorok, možno v stredu ....len dopredu hovorím, nerobte hneď
 závery, ok?  

16 komentárov:

  1. Já věděla, že je nenecháš zemřít... brečím a mám z toho husí kůži, to se vážně může povést jen tobě... I love Directioner princes <3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Čakala som všetko, len toto nie ! Čo-to sme sa o tom bavili... Ale aaaaa ja nemám slova, toto ma zaskočilo ! Neviem čo bude, nejdem tu filozofovať ale, chcem aby sa prebrala, aby mohol byť Malik šťastný, aby boli zdravý a mali princezné a princov, aby žili spolu v Londýne a aby Eduard skapal !!!

    Je to dokonalé, celé si to napísala dokonalo a úžasne... A táto časť je jedna z najneobyčajnejších a najkrajších !

    Milujem ťa, a tvoje výtvory tak isto :** <3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja nemám slov je to úžasné :) úprimne ...trocha som to čakala ale inak:) ale dúfam že to nenecháš tak...bola by to škoda...vieš no ...je to ten najúžasnejší príbeh,poviedka atď.proste si to tak dokonale napísala ;) jedným slovom,ktoré to aj tak veľmi nevystihuje ÚŽAS,NÁDHERA :) som zvedavá ako to nakoniec bude:)) a obdivujem ťa že to všteko stíhaš a robíš nám radosť a tak no:)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. úžasné, ako všetko, čo napíšeš :O nesmie zomrieť, však nezomrie? prosím, nech nezomrie :/ je to najúžasnejšia vec, akú som kedy čítala, zamilovala som sa do toho, píšeš naozaj neuveriteľne :) asi pozerám veľa akčných filmov, ale nemohla Eduarda aj všetkých jeho "kumpánov" vystrieľať?? :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Boze mslela som ze ta zijem ale myslela somsi ze ich nenechas zomriet to by bolo od teba az moc krute a preto sa uz nemozem dockat na epilog a na to ako presne ukoncis tuto poviedku :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Boze mslela som ze ta zijem ale myslela somsi ze ich nenechas zomriet to by bolo od teba az moc krute a preto sa uz nemozem dockat na epilog a na to ako presne ukoncis tuto poviedku :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Ó Bože! :´O To je také smutné! Smrkám tu nos a mamka na mňa divne pozerá. Proste dokonalé! Milujem túto poviedku, je nádherná. Je mi ľúto, že už je koniec. :/ Na druhej strane som veľmi zvedavá,ako to nakoniec dopadne. Teším sa na epilóg. :) Dokonalosť! ♥ xx

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Pri začiatku som sa dostala z jedného srdcového kolapsu z toho,že to konečne pokračuje...V som vstúpila do ďalšieho pri tom,ako ho postrelila a vyvrcholilo to vtedy,keď si to takto zakončila. Nezazlievam ti to,pretože sa môžem tešiť na epilóg. Uííí ♥ :) Nádhera,k tomu už nie je čo dodať pretože sa nerada opakujem. Nabudúce si v knižnici vyhľadám knihu s názvom "Slovník pochvalných slov" (určite také niečo existuje,som si istá) ;):*
    P.S. Chcem sa opýtať,čisto len zo zvedavosti a ak nechceš,odpovedať mi na to nemusíš. Kedy asi približne bude nová poviedka ?? :)))
    Love ya ♥ ň.ň

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ďakujem - ďakujem :)))) Netuším Petti ... nieked koncom mesiaca.. ešte mámv zásobe niekoľko jednodielok, ktoré tu zavesím .. a potom :)

      Odstrániť
  9. "nerobte hneď závery" Doufám, že to nemyslíš tak, jak já si myslím, že to myslíš! Je to opravdu úžasná povídka :) Těším se jak to dopadne :))

    OdpovedaťOdstrániť
  10. wtf, to si prečo urobila :O woooo, jak som plakala :O božéé, snáď bude Sarah v poriadku!! :(

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Ja som asi odpadla...dokonalosť toto, ja som stratila slová, nádhera :3 preboha, ja sa až trasiem, ako veľmi sa teším na epilóg :)) ja tu plačem, aké je to dokonalé, tlieskam ti, si proste PANI!! :) klaniam sa pred tebou ako dokonalo si to napísala...si proste skvelá!!!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. no ty vole :) som zmätená, netuším čo sa stalo, ale to nevadí :) je to krásne, i keď je to také smutnejšie :) teším sa na epilóg a na ďalšie tvoju strory, ktorú sem dáš :)) *K*

    OdpovedaťOdstrániť
  13. woaaaaaaaaaah daj už prosím epiloooog :)

    OdpovedaťOdstrániť