Musím Vám niečo povedať ... autorka je veľmi rada, že čítate ... ale mňa veľmi mrzí, že ohlasy sú také žiadne ... tak komentovať niečo? Aspoň pár komentárov? Aspoň 5?
Ale ďakujem dievčatám čo to robia pravidelne.. ♥
„Maria, chod tam
a uprac Bellinu izbu.“ Skríkol som ešte tesne pred tým, ako sme so
smiechom vbehli do garáže.
Bella sa usmiala
a naštartovala, motor silno zavrčal a ona zvýskla od šťastia. Cítil
som sa šťastne, bola šťastná. A neviem prečo, dokázal som to rozoznať
z jej očí.
Ale samozrejme mne
zazvonil mobil.
„Liam neviem kde si, ale
máš stretnutie.“ Povedala mi Abby.
„S kým?“ Nechápal som.
„Pán Kennedy.“
„Už idem. Povedz že prídem
do reštaurácie Cannes za pol hodiny.“ Pozrel som sa na Bellu, bola sklamaná.
„áno, ale...“ Chcela niečo
dopovedať no zložil som.
„Musím ísť, teda ...
musíme.“ Povedal som jej s úsmevom.
„Super. Kde?“
