Fight off your demons 43.

Konečne som doma ... Nech sa páči nová časť :)
A Mia :) Ešte mesiac a niečo pracujem ako predavačka v potravinách a potom chceme ísť s Jajou vonku niekam :)))

„Bella ideme do práce. Musíš sa pripraviť.“ Uškrnal sa.

„čo? Ja chcem ešte spať Li.“

„Ved si chcela ísť do práce.“ Cítila som jeho pery tesne pri mojom uchu.

„Hej chcem.“ Šepla som a nechcene sa posadila.

„Tak sa pod obliecť, máš ešte hodinu.“ Usmial sa, rýchlo ma pobozkal na pery a odkráčal preč.

Postavila som sa a došlo mi, že sa vlastne teším. Umyla som sa a rýchlo učesala vlasy. Musím vyzerať dobre!  Lepšie ako Abby! Dala som si špirálu, lesk ma pery a prešla som na najťažšiu časť. Čo si oblečiem?

Vletela som do šatníku a prehľadávala som vešiaky, našla som veľa sukní ale nič vhodné.

Potom mi padli do oka šaty. Biele, vypasované a krátke. Dosť veľký výstrih ale inak krásne. Hned som sa do nich navliekla a nakoniec som si vlasy zopla so dlhého konského chvosta.

„Modré alebo čierne?“ Pribehla som k dverám a skríkla som na Liama.

„Modré.“ Zakričal a ja som znovu vbehla so šatníka. Obula som si modré obyčajné vysoké topánky. Pomaly som zišla dolu.

„Ideme?“ Opýtala som sa.

„T-o chceš ísť takto?“ Opýtal sa s džúsom v ruke.

„Ano.“ Usmiala som sa. Pokrčil ramenami a vzal ma za ruku. Dole náš čakal Asthon, ktorý sa mi pekne pozdravil a už sme frčali New Yorkom do tej jeho firmy. Kurva, mám strach. Nevravela som ráno že sa teším?

„Abigail.“ Povedal liam blondínke na pozdrav.

„Pán Payne.“ Usmiala sa. „Slečna.“

„Ahoj.“ Povedala som. A všimla som si ako je oblečená. Som si na milion percent istá že má umelé prsia! Blúzka jej doslova praskala! Ihned ma to vytočilo. Ona sa tu predvádza pre mojim priateľom ako keby nič.

„Pán Payne Vaše veci sú na stole a vaša káva tiež.“ Prehodila vlasmi.

„Ok.“ Povedal a sledoval ma. „Bella ostane tu a ty ju zaúčaj. Idem pracovať.“ Ani sa neusmial. Už je vo svojom, už sa usmievať nebude. Zavrel dvere.

„Takže.“ Povedala Abby. „Asi sme začali zlým koncom, takže by som chcela aby sme sa pokúsili spolu vychádzať.“ Hovorila s pevným hlasom. Neverila som jej však ani slovo. Jej mihalnice, vlastne ked sa to tak dá nazvať klipkali hore-dole. Usmiala som sa a pristúpila som na vlastnú hru.

„Samozrejme.“ Povedala som jemne a kráčala za nou k jej stolu, kde teraz pribudla ešte jedna stolička.

„Pán Payne má každý deň aspoň jedno stretnutie. Stále ked budeš chcieť vojsť do jeho kancelárie musíš zaklopať, pretože málo čo sa stane že práve netelefonuje.“ Cože? To ju absurdné, ved som jeho priateľka. „Kávu má rád...“ Nedovolila som jej to dokončiť.

„Čiernu, jeden cukor.“ Dodala som, načo podvihla obočie.

„Presne. Ma plány na každý deň, sú tu.“ Ukázala na hrubý kožený zošit na jej stole.

„Musia presne sedieť, lebo potom je zle. Neznáša ked ho niekto vyruší a jej jedno že čo sa deje. Ked má dôležitý telefonát nič a nikto ho nezaujíma. Na obed nechodí nikdy, len ked si to želá sám.“

„Prečo?“ Skočila som jej do reči.

„Nemá nato čas, pracuje. Obeduje tu.“ Povedala nepríjemne. „Ty máš právo na obec pol hodiny, tak ako ja. Ale ja tiež nechodím na obedy, nie je čas.“

„Aha. Ja budem.“ Prikývla.

„Abby!“ Zaziapol tak, že sme to počuli aj cez zavreté dvere.

„Tak pod.“ Povedala a silno vypla hrud. Krava, ako to môže urobiť, ked vie kto som?

„Ano Pane?“ Opýtala sa, ked sme vstúpili do jeho kancelárie.

„Pán Verras. Kde je list pre neho? Mal som ho tu.“

„Och.“ Zachichotala sa. „Ja som mu ho už včera poslala Pane, spolu s jeho akcionárskym lístkom.“

Liam sa začudoval. „Aha, dobre. Zavolaj Pánovi Cortesovy, že už to má hotové.“ Hovoril a pritom prehľadával nejaký šanon plný papierov. „On už bude vedieť čo a tak isto treba zabezpečiť let do Irska Pánovi Cliffordovi a jeho manželke.“ Nebol nahnevaný, proste bol prepnutý v mode riaditeľa. A teraz, ked tak pozerám veľmi sexy riaditeľa.

„Už som to zariadila a hned idem zavolať Pánovi Cortesovy.“ Hovorila rýchlo. Och bože.

„Tá slečna, ktorá tu bola na pohovor...“ Hovoril dalej a pozeral stále do šanonu. Neuveriteľne ma to vytáčalo. Kurva Liam, ved sa na mna pozri!

„Ako sa volala?...“ Zamyslel sa „Amosová, tak jej zavolaj že može nastúpiť na 4. poschodie a nech sa zajtra hlási v dverách číslo 12. Teraz chod.“ Zháčil sa a konečne sa na mna pozrel. Odľahlo mi. „Chodte.“ Povedal. Ten sviniar! Videla som ako potlačuje smiech.

„Ano Pane.“ Povedala Abby a ťahala ma von. Hned si sadla za stôl a vytukávala číslo.

„Nedvíhajú.“ Povedala nazlostene. „Vieš kde sú dvere číslo 12?“ Opýtala sa ma.“ Pokrútila som hlavou.

„Idem tam. Sed tu a nehýb sa.“ Povedala arogantne, zjavne v strese.

„Dobre.“ Čakala som kým zájde za roh a hned som kráčala k jeho pracovni. Že klopať? Css! No určite!

Otvorila som dvere a zavrela ich, telefonoval. Prekrútila som očami nad tým že mala pravdu. Stále telefonuje.

„Ano samozjreme, všetky výkazy Vám pošleme.“ Hovoril, potom sa pozdravil a zložil.

„čo tu robíš?“ Opýtal sa jemne. Prekvapene som nadvihla obočie.

„Som tvoja priateľka a navyše Liam...“ Prižmúrila som oči a pokračovala som. „Ona mi povedala, že mám klopať! Chápeš?“ Zasmial sa a rukou zašiel do vlasov. Sako mal prehodené na vešiaku a celý stôl zaprataný papiermi.

„Nikdy som netušila, že máš až toľko práce.“ Musela som pripustiť a pomaly som prechádzala až k jeho stolu. Oblízol si pery.

„Krásne topánky.“ Povedal. Zastala som sa dala si ruky v bok. Ako modelka.

„Ak si spomínaš, poradil si mi ich ty.“ Usmiala som sa. „Pýtala som sa ťa čo modré alebo čierne a ty si povedal modré.“ Prešla som až k nemu a odsunula stoličku. Ešte nikdy mi nepripadal taký sexy. Všetko má pod palcom, všetko vie, je chytrý, inteligentný a neskutočne krásny. Má dobré srdce a má ma rád. Usmiala som sa.

„Ale šli by ti aj tie čierne.“ Povedal, dych sa mu zrýchlil.

„Tým si nie som istá Pán riaditeľ.“ Môj hlas bol zvodný. Sadla som si tvárou k nemu a ruky obtočila okolo jeho krku. Povolil si kravatu a nebezpečne si obzeral môj hlboký výstrih.

„Prečo si nie si istá?“ Opýtal sa a očami preskočil na mna.

„Tie modré mi ladia.“

„K čomu?“ Och ako som dúfala že sa ma to opýta.

„K spodnému prádlu Pán riaditeľ.“ Šepla som a chvost som si prehodila na chrbát.

„Môžem to skontrolovať?“ Usmieval sa.

„Neviem čo by to nebolo nekorektné.“ Hovorila som potichu a môj plán klapal ako hodinky.

„Prečo?“ Prekvapene sa opýtal.

„Neviem či by ste si mal niečo začínať so zamestnankyňou.“

„Bella ty nie si...“ Jemne som mu priložila ukazovák na plné pery. Och bože ako by som ich chcela bozkávať.

„Teraz som Liam.“ Usmiala som sa. Ani neviem kedy a už som cítila jeho jazyk na mojich prsiach. Šaty mali tvarovaný strih. Krásne mi spevnili prsia a aj ked som ich nemala také veľké ako Pamela alias Abby, boli v pohode. Jazykom prechádzal po medzierke medzi nimi a prechádzal až ku krku. Do riti Bella! Vzchop sa! Chýbal ešte kúsok a neodtiahla by som sa.

„Stačilo.“ Povedala som rázne a postavila som sa. Tým že som na nom sedela sa mi elastické šaty vyhrnuli až k brušku, takýe mi trčali modré nohavičky. Liam sa hlboko nadýchol.

„Isabella ty ma provokuješ.“ Zasyčal, oči stále na mojich nohavičkách.

„Nie.“ Povedala som presvedčivo, ale opak bol pravdou.

Mala som plán. Aký? Ked ho budem provokovať on zistí že tu byť nemôžem, lebo potom sa nesústredí na prácu. Bud nervozny, tak ho potom presvedčím že pôjdem do servisu. Plán je prostý, ale ten chlap predo mnou je nevyspytateľný!

„Bella pod sem.“ Hovoril potichu. Pokrútila som hlavou. „Pod sem a daj mi pusu, rýchlo.“

„Nie.“ Usmiala som sa.

„Isabella zamkni dvere a pod tu. Prosím.“ Och on prosí! V duchu som sa smiala.