streda 29. januára 2014

Fight off your demons 34.

Dnes véééélmi dlhá časť! :) Nechajte komentár a dakujem že čítate :)
„Liam.“ Povedal slušne.
„Duke.“ Precedil cez zuby.
„Ako sa máš?“ Opýtal sa Liama Duke.
Bud chce ten chlap umrieť, alebo ma v sebe toľko dzrosti že mu to robí naschval. Určite nevie, že som jeho „priateľka“ ale už len jeho pohľad by ma odradil.
„Veľmi zle.“ Povedal a pozeral pritom na mna.
„Och ja som v pohode, stretol som tu Bellu, ste spolu však?“ Usmieval sa mu rovno do tváre. Kurva Duke, toto mi nerob ja s ním budem musieť ísť domov.
„To sa opýtaj jej.“ Prehodil nahnevane a rukou si prehrabol vlasy.
„Tak ideme nato? Dám ti tie veci podpísať a potom by sme mohli zájsť na obed, tuto s Isabellou.“ Usmiaval sa na mna. Počula som, ako sa Liam prudko nadýchol.
„Neviem čo bude robiť slečna Casio, ale ja sa ponáhľam domov. Daj sem tie veci.“ Takto odporne desivý a nahnevaný ešte nebol. Začínali sa mi triasť ruky. Duke pozrel na mna.
„Pôjdeš?“ Pozrela som sa na Liama, ale ten tam už nestál. Rýchlim krokom znova išiel do presklennej miestnosti a ja s Dukom sme tam pomaly šli za ním.
„Myslím, že to nie je dobrý nápad Duke, Liam sa bude hnevať.“ Vyprskol smiechom.
„Od kedy sa ty zaujímaš kto si čo myslí?“ Opýtal sa neveriacky, stáli sme pred dverami do sklenenej miestnosti. Veľmi blízko sa ku mne naklonil.
„Pod.“ Povedal prosebne.
„Neviem Duke.“ Vydýchla som v šoku. Prečo to robí?
Počula som dvere.
„Vyzerám tak že mám kurva čas? Kurva čo si o sebe myslíš? Do riti nie som kokot, aby som čakal!“ Ziapal na celú budovu. Všetci stíchli a pozerali na nás.
„Prepáč Liam, už ideme.“ Žmurkol na mna a vošli sme dnu. Kurva.
Celý čas bol ticho, len podpisoval papiere a čítal ich. Ani raz na mna nepozrel.
Potom vytiahol mobil a niečo niekomu napísal.
„Som rád že spolupracujeme.“ Povedal mu Duke, ked sa Liam postavil. Postavila som sa aj ja.
„Skoda že ja to povedať nemožem.“ Povedal, prebodol ho pohľadom.
Duke mu nastavil ruku, cez ktorú len prešiel pohľadom a narovnal sa. Vypol hrud a bez slova odpochodoval.
„Duke, prepáč, ale ja pôjdem.“ Povedala som. Chytil ma za ruku. „Ale prídeš nie? Niekam pôjdeme, pokecáme.“ Usmieval sa. Rýchlo som prikývla a utekala von.
Behala som k výtahu, kde stál. Bol v nom sám, zadkom opretý o jeho stenu, nahnutý dopredu.
„Liam.“ Povedala som hlasnejšie, lebo dvere sa zatvárali. Chcela som im zabrániť v tom aby sa zavreli, ale nestihla som to.
Dvihol hlavu. Och bože. Pozeral na mna tak nahnevane a sklamane, že sa mi skoro podlomili nohy. Boli sme len na prvom poschodí rýchlo som to vzala po schodoch. Dobehla som do garáže, videla som ho, ale hodil sako dozadu na sedadlá, buchol dvermi a prešiel k dverám.
Stál tam Asthon, niečo mu povedal a on odkráčal k nám.
„Liam!“ Zakričala som, ani sa neotočil.
„Slečna?“ Bože! Na celom tele mi naskákali zimomriavky. Teraz mi povie, že mám odísť a že už nechce. Do očí sa mi začali tlačiť slzy. Rýchlo som preskočila pohľadom na Asthona.
„Odveziem Vás domov.“ Povedal a ja som nastúpila do auta. Chvíľku sme išli pred Liamom, bola som rada, že viem že je blízko. Ale potom sa rozbehol a nemali sme šancu ho dobehnúť. Zvuk pridávania plynu mi hučal v hlave až kým sme neprišli domov. Obzerala som sa po garáži, ale jeho auto tam nebolo.
„Kde šiel?“ Opýtala som sa Asthona.
„To neviem slečna.“ Vedela som že hovorí pravdu.
Vyšla som hore a dala si sprchu. Bože, kde je ? Tento pocit mi lámal srdce. Ježiši, len nech je v poriadku.

Sedela som na posteli, dvere otvorené dokorán a v okne už svietil mesiac.
Rozčesávala som si vlasy. Mobil mal vypnutý a ja som sa už fakt bála.
Dupot na schodoch mi prezradil že je doma. Preletel cez chodbu, ani sa na mna nepozrel a pritom určite vedel že som tam. Tresol dvermi na jeho pracovni a zamkol sa. Kurva. 
Lahla som si do postele a čakala ho, sem tam som počula ako ide dole po vodu, alebo sa najesť no neprišiel ku mne. Otočila som sa na bok a zaspala som.
Zobudil ma mobil... Sms-ka od operátora. Super. Potichu som sa otočila na jeho stranu, nebol tam. Zľakla som sa že odišiel. Hodinky na mobile ukazovali dve hodiny ráno. Rýchlo som vstala a naboso kráčala k jeho pracovni. Dvere boli privreté, nakukla som dnu. Sedel za stolom a niečo tukal do notebooku. Nevidel ma, lebo bol otočený k oknu, nohy vyložené na parapete. Stále mal oblečenú košelu, len ju mal do polky rozopnutú, čierne nohavice a kravata s ponožkami na zemi pri stole.  Prešla som až za neho.
„Li?“ Opýtala som sa do ticha, stuhol. Myslela som si, že sa zľakne. Ostal ticho.
„Pod už spať.“ Natiahala som ruku, ale hned som ju schovala. „prosím.“ Dodala som šepky.
„Nie som unavený.“ Odvrkol. Stále nasratý.
„Sú dve hodiny ráno, aj zajtra je deň.“ Tento krát som vystrčila ruku a dotkla sa jeho ramena. „Tak pod.“
Otočil sa. Oči ako dve pomlčky. Viditeľne bol veľmi unavený.
„Nejdem.“ Povedal odporne. Och bože tak čo na teba platí?
„Potom prídeš?“ Opýtala som sa, ale bol ticho. Prešla som k dverám a ešte sa obzrela, znovu sedel pred oknom a tukal.
Celú noc som nemohla spať, snívalo sa mi že odišiel.
Ráno som sa zobudila už o siedmej. Nedalo sa mi spať a Liam v posteli nebol. Prešla som do pracovne ale nenašla som ho tam. Rýchlo som cupitala dolu. Divné bolo, že tu nebola Maria. O takom čase už dávno pochoduje po dome.
Počula som jemné chrápkanie z obývačky. Spal tam na maličkom vankúšiku, bez prikrývky, schúlený a so strapatými vlasmi.
Bože a to všetko len pre mna. Hned som vybehla hore a vzala môj paplon. Jemne som ho prikryla aby sa nezobudil a sadla som si k nemu do kresla, pozorovala som ho a potom som si zapla telku. Rozmýšľala som, čo mu poviem ked sa zobudí, ked som počula zívnutie.
„Au kurva, môj chrbát.“ Zanadával a otočil sa, ked videl že som tam prísne sa na mna pozrel.
Sedela som asi meter od neho. Nohy som si dala do tureckého sedu a vypla telku. Prižmúrené oči ma prebodávali pohľadom. Pozrel sa na hodinky.
„Je len niečo po ôsmej.“ Povedala som pohotovo, načo sa hned pozrel na mna. Do riti...
„čo tu robíš Isabella?“
„Ehm... No ja čakám kedy sa zobudíš.“
„Už som hore.“ Povedal sucho. „Tak načo čakáš?“
Sklopila som oči.
„Je mi to ľúto.“ Šepla som.
„čo? To že som musel spať tu ? To že som nasratý do nepríčetnosti, alebo to že si flirtovala s mojím obchodným partnerom?“ Vypúlila som na neho oči.
„Je mi ľúto to všetko ale ja som s ním nefl...“ Prudko sa postavil a obomi rukami pri prehrabol už dosť dlhé vlasy.
„Ticho! Nechcem o tom nič počuť.“ Vystrelil vpred ako raketa. Hned som utekala za ním.
„Liam, musíš ma vypočuť!“ Kričala som za ním, ale jeho kroky boli dlhšie. Zavrel dvere na pracovni. Kurva! Tú izbu začínam nenávidieť!
Nahnevane som zišla dole zapla si televízor a začala si robiť raňajky. On ma ani nevypočuje? Kto si myslí že doriti je? Hlupák! Idiot! Mám právo mu povedať svoj názor a tak isto on by ho mal vypočuť! Tak to vo vzťahu chodí! Ale samozrejme to u mna neplatí! Kypela vo mne zlosť!
Debil jeden prachatý!
„Tak chod do pekla!“ Zaziapla som na plné hrdlo. Sadla si za barový pult a začala jesť. Ani sendvič mi nechutí! Len pre teba Payne! Z myšlienok ma vytiahli kroky. Išiel dolu schodmi pri uchu telefon.
Volal. Prevrátila som očami a dalej sedela na mieste. Potom zložil a otvoril chladničku.
„čo si to kričala?“ Otočil sa, mlieko v ruke.
„že máš ísť do pekla, si hluchý?“ Podvihol obočie.
„Ty si mys...“ Znova mu zazvonil telefon.
„Halo?“ Opýtal sa. „Och ahoj.“ Zasmial sa do neho. Tak toto nie! Teraz sa ideme rozprávať my! Postavila som sa a bez toho aby som si uvedomovala čo robím som mu ten mobil vytrhla z ruky. Vypla hovor, vypla telefon a zahodila ho do koša.
Nechápavo sa na mna pozeral.
„čo si to urobila?“ Preskočil očami na kôš.
„Teraz sa budem rozprávať ja s tebou!“ Och bože vážne zvyšujem hlas na tohto chlapa?
„O čom?“ Precedil cez zuby.
„O tom čo sa stalo s Dukom.“ Pevne ma zdrapil za ruku a priblížil sa ku mne až nadoraz. Prikrčil sa, aby mi videl do očí.
„Kurva. Ten chlap sa ta dotýkal.“ Šepol s odporom. A ešte pevnejšie zovrel moju ruku, Nasucho som preglgla.
„Páčilo sa ti to?“ Opýtal sa.
„Nie.“ Vzdychla som. Povolil stisk.
„Objal ťa.“ Zavrela som oči, jeho pery som počula pri uchu.
„Ale vieš čo ma najebalo najviac?“ Zúril.
„Nie.“
„Povedal ti Isabella.“ Dopovedal a prudko sa mi prisal na pery. Skoro som zakričala, nečakala som to. Rukami ma pritiahol úplne k sebe a drsne prikladal jeho pery na moje. Potom prestal.
„Ty nemáš ani potuchy ako ma to najebalo Isabella, keby som vtedy neodišiel a ty by si bola v tom aute so mnou...“ Pokrútil hlavou.
„čo by si urobil?“ šepla som a rukou prešla po jeho líci.
„Neviem, preto som zmätený.“ V jeho hlase som počula úzkosť.
 „Liam mám teba. Nikoho iného nechcem.“ Och bože...
„Prisaháš?“
„Ano.“ Tentokrát som sa prisala na pery ja jemu. Už to nebol taký tvrdý bozk. Bozkávala som ho jemne, tak aby vedel že neklamem.
„Bella.“ Šepkal pomedzi bozky.
Len sme tam stáli a bozkávali sa. Liamove ruky jemne chodili po mojom chrbte, krížoch a zadku.
„Ideme hore.“ Povedal rázne a som bez námietok súhlasila.
Vzal ma jemne za ruku a prešiel cez kuchyňu. Hore schodmi až do spálne. Pri posteli zastavil.
„Teraz chod do šatníka, vezmi si na seba nejaké prádlo a potom  príd.“ Och bože.
Ihned som tam šla, zavrela za sebou dvere a prehľadávala zásuvky.
Hnedé čipkované nohavičky a čierna čipkovaná priliehavá košieľka. Vyzliekla som sa a obliekla si na seba prádlo, bolo dosť priesvitné. Bože čo to tu robím? Cítila som červeň v lícach, ked som sa postavila k dverám a stlačila kľúčku. Pomaly som vošla z dverí a cítila na sebe jeho pohľad. Otočila som sa k nemu. Mal na sebe stále košeľu a nohavice. Urobila som krok dopredu.
„Nie.“ Stuhla som. „Postav sa tam.“ Podvihol ruku pred rám postele. Hanblivo som sa tam postavila. „A teraz chcem, aby si sa začala pomaly vyzliekať.“ Och do riti.
Pár sekúnd som to zvažovala a nakoniec som chytila ramienka od košielky a stiahla ich na ramená. Liam sa zasmial. „Bella. Pomaly. Veľmi pomaly.“ Usmial sa a čakal.

Liam
Musel som sa usmievať. Evidentne to ešte nikdy nerobila, páčilo sa mi to. Mohol som byť prvý čo to uvidí, jej premiéra. Znova dala ramienka znovu na plecia a červeň jej stúpla do líc ešte viac a viac ako bolo treba. Ako keby som nahú už nevidel. Sadol som si na posteľ pred ňu a ruky som zložil na svoje kolená. Chvíľku len stála a pozerala na mna, myslím si že nevedela ako začať. Bola tak neskutočne sexy a  pritom sa ani nasnažila.
„Skús na to ísť pomaly Bella, predstav si že tu nie som.“ Skúsil som. Skrivila ústa a ruky spínala v päste. „Chod od vlasov.“ Šepol som a ona prikývla.
Jemne prešla rukami do jej vlasov a presúvala ich až k dekoltu, kde prešla palcom až na prsia. Pozerala do zeme, nie na mna.
„Pozri na mna.“ Chvíľku premýšlala a potom sa na mna pozrela.
Rukami prešla po bokoch jej prs. Och kurva... Cítil som tlak v celom tele.
„Ešte raz.“ Preglgol som na sucho.
Znova sa vrátila k jej dekoltu a hned nato prešla rukami cez prsia, potom od pupku hore. Chytila ramienka a jedno po druhom pomaličky stiahla dolu. Rukami chytila lem košielky a ťahala dolu. V nohaviciach od obleku som cítil že sa prebúdzam. Energia vo mne vzplanula, ked som uvidel medzierku medzi prsiami. Zavzdychal som, začo sa na mna Bella prekvapene pozrela.
„čo? Si proste sexy.“  Zaškerila sa, ale mne to smiešne neprišlo vôbec.
Potiahla ešte viac až jej košieľka spadla dolu. Ľahko prešla po jej brušku, cez stehná až k zemi. Znovu prešla prstami od kľúčnej kosti po pupok. Och bože Bella. Vzala do ruky čipku nohavičiek a ťahala.
„Nie.“ Zastavil som ju. Nechápavo zakrútila hlavou.
Postavil som sa  a prešiel až k nej. Pozrel som na košieľku dole pri jej nohách. Podal som jej ruku a ona z nej vystúpila. Prešiel som za ňu a jemne prešiel rukami po jej chrbte, vystúpili jej zimomriavky načo som sa zaškeril. Prsty som ťahal až cez zadok oblečený v luxusnom prádle.
Natiahol som ruky okolo jej bedier a prechádzal som po jemnom brušku, páčilo sa mi ako sa jej zrýchlil dych. Neváhal som a pritlačil pery na jej krk, zavzdychala. „Liam.“ Šepla. Nohavice ma tlačili a hrču som jej pritlačil na zadok. Zhíkla, ale ja som ju dalej bozkával na krk. Ruky som nechal prejsť až hore k jej prsiam, ktoré som jemne láskal. Skoro som ja nedotýkal pokožky, chcel som ju vyburcovať, čo sa mi aj podarilo.
Vzala moje ruky do tých jej malých a silo na ne pritlačila. Krúžila po nich mojími vlastnými rukami a pritom slastne vzdychala. Nechala jej ruky padnúť k telu a ja som pokračoval v masírovaní jej dokonalých prs. Pritom som pery presunul k jej vlasom a fúkal na ne. Rozkrok som tlačil k nej a jemne šúchal, Bella vzdychala čoraz hlasnejšie.
„Liam prosím.“ Zašepkala.
„Prosíš čo?“ Nevidela že sa samoľúbo usmievam.
„Prosím nedráždi ma a podme už do p-ostale.“ Vydýchla.
Ešte viac som šúchal rozkrok o jej zadoček. Musel som zakloniť hlavu a kusnúť si do pery aby som ten nápor vydržal. Vedel som že o chvíľku by som vyvrcholil, tak som prestal, pustil jej prsia a prešiel okolo nej. Oči mala zavreté, potom ich otvorila a podvihla ruky.
Prešla do mojích neoholených líc, cez krk až k prvému gombíčku na bielej košeli, ktorú som na seba natiahol ráno. Zavrel som oči.
Pomaly rozpínala gombík po gombíku až kým nerozopla celú košeľu. Bez váhania sa dotkla mojej teraz už nahej hrudi, dlaňami prešla k ramenám a košelu stiahla dolu na zem. Rukami chodila po mojej hrudi, ramenách a chrbte z čoho som vyčítal, že to túžila urobiť. Nepozerala na mna ale na moje telo. Potom zastavila a obe ruky priložila na moje boxerky, ťahala ich pomaly, mučivo dolu až k lemu nohavíc. Cítil som ako sa jej to páči a ako sa dotýka oholeného miesta. Triasli sa jej ruky, čo mi pripadalo nejakým spôsobom sympatické a milé. Rozopla gombík a potom odopla zips, potiahla a nohavice padli na zem k ostatným veciam. Odkopol som ich a pozrel na nu. Viem, že Bella nie je odvážna a že je hanblivá. Tá jej hanblivosť sa mi tak páči. Ruky mala spustené pri tele a v očiach takú túžbu, ale aj strach. Nie taký žeby som jej ublížil. Taký že neviem či to môže urobiť a či to chcem, čo bolo úplne nezmyslené. Pretože aby som ju teraz mal, by som urobil všetko na svete. Vzal som do ruky čiernu látku a rýchlo ju vyzliekol bez toho, aby som sa jej prestal pozerať do očí. Konečne som sa oslobodil od vecí a môj kamoš sa týčil oproti nej. Vzal som ju za ruku a nežne potiahol k posteli. Ani neviem čo so mnou to dievča robí. Som romantický...Z tejto novej myšlienky ma vyrušila až Bella, ani som si nevšimol že závesy boli stiahnuté a v izbe bola tma. 
„Stále som oblečená.“ Povedala jemne. Položil som ju na posteľ a ona si ľahla. Ležala len v nohavičkách, ktoré som potreboval dať dolu. Zaškeril som sa a priliezol som až k nej. Naklonil som sa a pobozkal ju tak vášnivo ako som len vedel. Cuklo ňou ked cítila moj penis na jej stehne.
Medzi bozkami som si s nou vymenil miesto. Teraz ona bola na mne a stále ma bozkávala, ako keby išlo o život. Potom sa na mna pozrela, nepýtal som si povolenie, ved je moja.
Vzal som ju za boky a nadvihol, pomohla mi. Jemne som do nej vnikol a pomaly sa začal pohybovať. Čakal som kým si privykne, potom ona sama pokračovala. Ruky zaprela do mojej hrude a určovala tempo.
Mal som ten najkrajší výhľad. Žena ktorá bola nado mnou bola tak krásna aj ked bola najprv opatrná, potom mi dovolila do nej prirážať drsnejšie.
„Liam.“ Vzdychala, čo ma privádzalo do šialenstva. Kričala hlasno a to ma prinútilo zájsť do nej ešte hlbšie, až nadoraz. Sledoval som ju, keby som videl čo i len malý náznak niečoho čo by sa jej nepáčil ihned by som prestal, mohla mi veriť a ona to vedela.
Doširoka otvorila oči a zaklonila hlavu. Vysnul som sa z nej a potom som to urobil znova, až nadoraz. Hlboko zakričala. Páčilo sa jej to tak veľmi ako mne. Cítil som že to na mna prichádza, tak som do nej vnikal hlboko, tak aby si to užila aj ona. Tak, aby nato nikdy v živote nezabudla a tak aby už nikdy ani len nepomyslela na Duka. Bella vryla nechty do mojej hrude a potiahla ked dosiahla svoj vrchol. Prehla sa a zakričala moje meno. Už som to nevydržal a urobil sa tiež. Hlboko som vzdychol, rukami silno dal dal po pästí a s pohľadom na nu som sa urobil priamo do nej. Zadýchaná sa na mna zvalila. Rukou prechádzala po jemných chlpkoch na hrudi. Sem-tam som sa zasmial, lebo ma to šteklilo. Potom sa zohol po prikrývku a pretiahol ju cez nás.
„Dnes nejdeš do práce?“ Opýtala sa, vedel som že sa smeje.
„Nie.“
„Ako to?“ Odtiahla sa a zadšene na mna pozerala.
„Je to moja spoločnosť, ja poviem kedy pôjdem a kedy nie a dnes hovorím nie.“ Potlačil som úsmev.
„Takže môžeme robiť hocičo?“
„Všetko čo len povieš, len teraz by si ešte trošku zdriemol. Nevyspal som sa dobre.“ Povedal som, načo sklonila hlavu.
„A čo by si chcela robiť?“ Opýtal som sa.
„Chcela by som si večer zopakovať toto.“ Zapýrila sa.
„Bella toto môže opakovať kedy len chceš.“ Zachichotala sa a znovu sa zvalila na moju hrud. Ruku prehodila cez moje brucho a pery pritisla k môjmu krku. Zaspávala a ja ja.
„Mám ťa rada.“ Povedala v polospánku. Ehm...čo? Kurva...

„Aj ja teba.“ Povedal som pravdu. Mám ju rád. Ano... určite mám. Usmial som sa nám nad sebou a v pokoji zaspal v mäkkej posteli a láskou na hrudi. 

4 komentáre:

  1. Ten koniec, ňúúúú :3
    Liam je tu taký... wrrr, normálne ma ani slová nenapadajú, len citoslovcia :D
    Milujem túto poviedku :3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Kdyby jen ten konec.... ach <3 Celý tento dlouhatááánský díl je naprosto božský <3 Viděla jsem ho tady už v těch 12 hodin, ale řekla jsem si, že si to nechám až na večer... nechápu, že jsem vydržela :D Já nemám slov. Pro mě opravdu TOP, TOP, TOP povídka! Čtu jich hodně, ale tahle opravdu nejlepší!!! Děkuju moc :-*

    OdpovedaťOdstrániť
  3. oo krásne a nazúrený Liam sa mi veľmi páči :) :) tesim sa na pokracovanie <3

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Liam je tu kokot..ale úžasný :)
    Btw. Chodím tu už asi týždeň a vždy to sklamane zatvorím. Yes, i'm not normal :)

    OdpovedaťOdstrániť