štvrtok 23. januára 2014

Fight off your demons 32.

Ahojte :) 
Dnes dávam dlhšiu časť lebo neviem kedy znovu pridám, mám veľa roboty... Určite ale v nedeľu čakate dalšiu :)  
Barby ♥ 



„Ano Liam? Teda pán Payne. Prepáčte.“ Zasmiala sa tá krava do telefonu.
„Abby? Tu Bella. Liam chce aby si mu poslala jeho plánovací kalendár na budúci týždeň ihned do e-mailu.“ Sledovala som Liama ako sa usmieva.

„A nemohla by som hovoriť radšej s ním?“ Už už chcel niečo povedať, ked som mu priložila ukazovák na pery.
„To nebude možné Abby. Liam sa práve sprchuje... Hop, kriči na mna, idem za ním. Tak sa maj.“ Zložila som.
„To bolo čo? Neviem o tom že som v sprche.“
„No, ked je odporná ona, budem aj ja.“ Palcom som prešla po jeho pere. Naklonil sa a pobozkal ma.
„Myslím, že si žiarlila.“ Povedal medzi bozky. Hej, máš pravdu. Ale do očí ti to nepoviem Payno.
„Ehmm.“ Niekto si odkašlal. Obaja sme nadskočili.
„Prepáčte Pán Payne, ale dole Vás čaká auto. Chuares to nevie vybaviť.“ Určite som červená ako paprika.
„Dobre Asthon, už idem.“ Rýchlo som sa postavila. Asthon vyzeral dosť prekvapený. To nikdy nevidel Liama, aby mal v lone nejaké  dievča? Hned som túto myšlienku s iným dievčaťom zahnala.
„Chod sa obliecť.“ Povedal mi jemne a pohladil mi vlasy. Bože, asi tu vzplaniem. Mám na sebe len jeho tričko. Och, bože.
„Idem s tebou?“ Opýtala som sa prekvapene.
„Ved si mi chcela pomáhať.“ Usmial sa a ked som kráčala preč, tresol mi po zadku.
Hnusne som sa ne neho pozrela a obaja sme vošli do šatne, kde nás Liam zamkol.
„Prečo idem s tebou?“ Rýchlo som zo skrine vytiahla bordové bavlnené a krátke šaty.
„Dnes všetko vybavuješ za mna Bella.“ Počula som ako sa usmieva.
Nechápavo som sa na neho otočila.

„To mys...“ Liam – predklonený ako si obúval ponožky. A inak celkom nahý. So záujmom podvohol hlavu.
„Ehm... Nejako ti zaskočilo.“ Zasmial sa a vyrovnal. 
Nemohla som sa odtrhnúť oči z jeho vypracovanej hrude. Malé chlpky ma privádzali do šialenstva, ako stále. 
„Bella.“ Povedal varovne. 
„Hm?“ Bože Bella už prestaň zízať. Och bože ako by som tam chcela dať ruku.
„Isabella ked neprestaneš pozerať takýmto pohľadom, tak prídeme do práce neskoro a mňa už čakajú.“ Povedal bez známky humoru v jeho hlase. Kurva.

Co tým myslí?
Rýchlo som uhla pohľadom a vzala si veci do ruky.
„čo to robíš?“ Pýtal sa.
„Idem sa prezliecť.“
„Kde?“ Prižmúril oči ako mačka.
„Do kúpeľne.“
„Bella, videl som ťa nahú.“ Cítila som ako mi stúpa do líc červeň. Len som pokrútila hlavou a rýchlo odkráčala preč. Zamkla som za sebou dvere do kúpeľne a prezliekla si šaty, vlasy vyčesala dohora a pery pretrela balzamom.
Odomkla som a pomaly kráčala do spálne, ked som počula nesúvislé zvuky. Niečo ako bubny, ale divnejšie. Stál opretý o rám dverí, už oblečený v ruke Iphone a ťukal. Tie zvuky robil on? Počkať?!
„T-ty ? Beatboxuješ?“ Ihned prestal.
„Hej.“ Zaškeril sa, srdce som mala až niekde v mojich úplne nových čiernych čižmách.
„Urob to ešte raz! Prečo si mi nepovedal že to vieš? A kde si sa to doriti naučil?“ Odrazu sa jeho tvár zmenila, bol v nej hnev?
„Isabella. Práve si povedala doriti?“ Pohol sa ku mne a mobil odložil do vrecka.
Ups. Kurva. Dva dlhé kroky a bol pri mne.
„No...Prepáč...Vyklzlo mi to.“ Nebud taký škrob Payne.
Pevne ma chytil za ruku, až mnou cuklo. Cítila som tú elektrinu. Och kriste.
„Už to robiť nebudeš.“ Prehovoril zlostne. Prikývla som.
Bez slova ma tahal dolu až do garáže, kde už stál Asthon a čakal na nás.
Pri spomienke že ma pred chvíľkou videl len v jeho tričku som sklopila pohľad.
Sadli sme si dozadu a už sme sa rútili ulicami.
„Payne.“ Povedal odporne do telefonu. Kedy ho stihol vytiahnuť? Bože, ten chlap je šialený.
„Kurva čo? Ja som povedal že máte čakať.“ Raz dostne infarkt.
„Chuares ostante kde ste, už som na ceste.“ A zložil. Pozerala som von oknom ked ma vyrušil.
„Naučil som sa to, ked som bol malý. Od kamarátov. Nemal som ich veľa, ale pár z nich to vedelo.“ Usmial sa. Asi pri spomienke, hned som sa ne neho pozrela. Ked sa takto smial, vôbec sa ho nebála.
„Nepovedal som ti, lebo si sa nepýtala.“ Dodal a zapozeral sa na mna.
„Niekedy mi chýba tvoja žuvačka Bella.“ Usmial sa.
„Ako to?“ Zaujalo ma to.
„No vieš, ked som ťa videl prvý krát tak si si ju točila okolo prsta, chcel by som to vidieť znovu.“ Jeho prst som cítila na mojom stehne, pomaly mi ním podvihoval šaty. Sťažka som prehltla.
Asthon zastavil auto a čakal kedy vystúpime. Liamova ruka sa odo mna neochotne odtrhla a vystúpil. Asthon  mi otvoril dvere čo ma prekvapilo. Nikdy mi nikto neotváral dvere.
„Ide sa pracovať.“ Usmial sa a ja som si uvedomila že sme v jeho spoločnosti. Vzal ma za ruku a kráčali sme dnu.
„Pán Payne.“ Usmial sa sbs-kák. „Slečna.“ Prikývla som na pozdrav. Liam sa na neho ani len nepozrel.
Celou cestou až hore sa mračil, ale tu sa mračí stále. Vystúpili sme z výťahu. Oči všetkých v miestnosti spočívali na mojej a jeho prepletenej ruke.
„Liam...Och teda Pán Payne.“ Škerila sa Abby. Suka.
„Slečna.“ Dodala nepríjemne.
„Ahoj Abby.“ Povedal jej. „čiernu kávu pre mne a slečna Casio si vyberie.“ Pozrel na mna.
„Jahodový Starbucks...hmmm... nie ľadový jahodový milkshake s vanilkovou penou a kúsami karamelu na vrchu.“ Usmiala som sa. Chod mi po neho ty krava. Prižmúrila oči.
„Hned to bude.“ Bože vážne si myslíš že ked si dáš červený rúž tak ho ohúriš? Je môj. Si slepá?
Zavrel dvere do pracovne a sadol si na jeho miesto. Ja som si sadla na gauč, ale pred tým som si vzala dnešné noviny z jeho stola. Aspoň budem vedieť čo sa deje vo svete.
Prešlo asi desať minút. Z toho Liam celý čas pretelefonoval. Samé trhy, akcie, vzrasty a hlúposti.
„Pán Payne. Vaša káva a milkshake.“ Povedala Abby a položila tácku na stôl. Celý čas som pozerala do novín a čakala som nech zavrie dvere, aby som sa pozrela či mi vyhovela.
„A za 5 minút máte poradu.“ Počula som zavretie dverí. Ihned som pozrela na stôl. No do riti. To Starbucks logo svietilo ako Rio De Janeiro v Brzílii a jahodový milkshake by som rozpoznala hocikedy. Dokonca tam boli aj kúsky karamelu. Musím uznať že aspoň v niečom je schopná. Vzala som si pohár a srkala z neho. Prezerala som si jeho knihy v pracovni, ale viac som pozerala na Liama ako pracuje. Popíjal kávu a bol taký zaujatý že teraz by mohla vypuknúť aj vojna a on by si nič nevšimol.
Niekto zaklopal. „Pán Payne vaša porada sa začne o 2 minúty.“ Prikývol a postavil sa.
Prešiel okolo mna, usmial sa a znova ma vzal za ruku.
„Slečna ostáva tu?“ Ukázala na sedačky pred jeho kanceláriou.
„Nie. Slečna Casio ide so mnou.“ Povedal drzo. Usmev jej padol. Vážne si si myslela že by ma tu nechal? Haha.
Nastúpili sme do výťahu a išli o poschodie nižšie.
„Bojíš sa?“ Opýtal sa ma.
„Neviem čo mám očakávať. Ešte nikdy som na niečom takom nebola.“
„Ked budeš chcieť, kľudne ich zastav ked budú hovoriť a povedz svoj názor.“ Odľahlo mi. Bála som sa, že budem musieť hovoriť ja.
„Liam ja o týchto veciach nič neviem, asi by som veľa nepovedala.“ Usmial sa a naklonil. Chvíľku mi pozeral do očí a potom nežne pobozkal. Jeho pery boli také jemné a plné. Pohladil ma po líčku a vzdychol si.
„Stačí mi ked tam budeš.“ Asi som prestala dýchať.
Výťah cinkol a vystúpili sme.
Miestnosť presne ako vo filme. Veľká s plátnom, tabuľkami. Veľkým a dlhým stolom a s asi 20 stoličkami okolo neho. Jedna bola hlavná, tam si sadol Liam a ja hned vedľa neho. Po pár sekundách začali prichádzať ludia, teda muži.
Liam si so všetkými podával ruky, chcela som aj ja, ale ked som sa chcela postaviť, pretože je to slušnosť, on ma potiahol znovu na stoličku. Tak som sa aspoň zdravila.
Do minúty bola miestnosť plná, prišla Abby a aj ked ju neznášam bola som rada, že je tam. Aspoň niekoho tu poznám, okrem Liama. Abby všetkým porozdávala nejaké papiere ale nedalo sa nevšimnúť že sa o Liama trošku viac obtrela bokom. Ruky som pod stolom zopla do pästí.
Potom sa postavila asi meter za Liama. „Dnešnú poradu zvolal Pán Payne na základe prejednania trhových akcií, pretože sa vyskytol nejaký problém s Pánom Chuaresom.“
Hovorili o tom, že vlastne ten Chuares zistil že niekto Liama okráda o akcie. Chápala som tak 5% z toho o čom sa bavili, ale o to mi nešlo.
Vidieť ho, ako inteligentne rozpráva a ešte pred hodinou som mu sedela na kolenách a potom beatboxoval, bolo neskutočné. Nechápala som ako si to všetko môže jeden človek zapamätať. Rozprával rýchlo a presne vedel o čom. Dal si dole čierne sako ktoré mu hned Abby vzala. Rukávy na snehovo bielej košeli si vyhrnul vyššie. Bolo mu vidno žili na rukách.
Muži v oblekoch sa dohadovali a niekedy až zvyšovali hlas, zatiaľ čo Liam bol pokojný. Nerobila som nič iné, len som sa na neho pozerala. Preskočil na mna pohľadom, obe ruky položené na stole.
„Nudíš sa?“ šepol mi. Pokrútila som hlavou. Och Payno keby si ty vedel že by som sa na teba dokázala pozerať celé dni.
Bez rozmýšlania presunul jednu ruku na moje koleno a šúchal ho prstom. Ešte aj cez ten hluk som počula ako sa Abby pohoršene nadýchla. Stoličku si prisunul bližšie ku mne a ruku položil okolo mojich ramien. Cítila som že sa na nás pozerajú, ale nemohla som sa na neho prestať dívať.
Netuším ako dlho to trvalo, ale ked to skončilo Liam sa postavil a všetkým znova podával ruky. Pristavil sa k nám nejaký chlap, miestnosť už bolo skoro prázdna.
„Pán Payne uvidíme sa nabudúce.“ A očami preskočil na mna, stála som bez slova pri Liamovi.
„A to je táto nádherná dáma?“ Opýtal sa ma a jednou rukou chytil za pás. Nasucho som preglgla. 

2 komentáre:

  1. Ako vždy, nenormálne skvelé :)
    Liam je k Belle taký ňuuu, ale keď sa naštve, fúúú... Ale na zjedenie je hlavne vtedy :)
    ♥♥♥♥♥♥
    Love love love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Zas a znova naprosto skvělé. Poslední dobou je to všechno tak strašně idylické, že mám jen strach, co se kdy pokazí :( Aaaaa miluju tuto povídku!!!! <3 <3 <3 Díky moc :)

    OdpovedaťOdstrániť