Fight off your demons 33.

Ešte stále mám pol hodinku, ako som sľúbila máte novú časť :) Barby

Nedotýkaj sa ma! Nie si Liam, na teba zvyknutá nie som. Nedokázala som sa pozerať nikde inde, ako do zeme.  V momente sa mi vytvorila husia koža. Liam ma vzal za ruku a potiahol k nemu takže chlapík spustil ruku.

„To je moja priateľka.“ Striaslo ma nad jeho hlasom. Bol ako pichľavý dážd, len hlupák by sa mu odporoval. Musela som sa na neho pozrieť.

Prižmúrené oči, ktoré chlapa prebodávali boli tmavé a v tvári žiadne emocie. Cítila som jeho sval na ruke ako ho napol. Jeho prsy na mojej ruke zosilnili stisk. Usta spojené do jeden čiary.

Toto je ten Liam ktorého poznám. Strašidelný, tvrdohlavý,  ochranásky ale môj Liam.

„A nemám rád ak sa jej niekto dotýka.“ Ups. Toto bude problém. V duchu som sa modlila aby sa chlapík stiahol a odišiel.

„Nechcel som Pane.“ Chlapík vzal vdakabohu nohy na plecia a odišiel. No Liamov výraz tváre sa nemenil. Pristúpil k nám další pán už vo vyššom veku a Liam sa postavil predo mna. Stála som za ním a dakovala bohu že tomu chlapovi nerozbil ústa. Všetci odišli a potom sa na mna pozrel.

„Si v poriadku?“ Opýtal sa ticho.

„Ano... Vdaka.“ Nechcem sa o tom baviť.

Zapozerala som sa na  neho. Do tých hnedých očí. ústa mal v prísnej linke, stále bol nahnevaný. Ale jeho oči, tie oči boli plné vzrušenia. Po chvíľke sa mu na tvári roztiahol úsmev.

„čo tak pozeráš?“ Opýtal sa.

„čo sa tak usmievaš?“ Zasmiala som sa.

„Neodpovedaj mi otázkou, Isabella. Tak čo tak pozeráš?“ Oprel sa zadkom o stôl.

„Len tak.“

„Povedz mi to.“ Zaškeril sa.

„Hmm.. Noo... Páčia sa mi tvoje oči.“ Určite som bola červená ako paprika, bežne také veci nehovorím. Liam zamrzol, usmev zmizol.

„Prepáč, stalo sa niečo?“ Bez slova ma vzal za ruku a potiahol k nemu, objal ma. Ruky som silno obmotala okolo jeho krku. Cítila som ako si zaboril nos do mojich vlasov a jeho pery na krku. Rukami som prechádzala po jeho vlasoch, jemne. Tak aby som si zapamätala ich jemnosť, mal ich vyčesané do hora. Potom som prešla na jeho krk, kde mu naskákali zimomriavky, ale nedal to na sebe poznať.

Pozrela som sa k dverám, v miestnosti sme boli sami a z vonku stál Asthon otočený chrbtom.

Ludia sa premávali okolo dosť rýchlo, niektorý sa sem aj pozreli, ale hned uhli pohľadom. Chcela som sa zasmiať, že sa ho boja tak, že sem ani nepozrú. Ale bála som sa žeby ma pustil a to som nechcela. Chcela by som ostať takto do konca života.

Liam ma stále pevne držal pri sebe. Zazvonil mu mobil, za jeho chrbtom som urobila grimasu, ale on sa ani nepohol.

„Nedvihneš to?“ Prosím nedvíhaj!

„Nie.“ Usmiala som sa a hlavu pritisla k jeho krku, jemné vlásky ma šteklili na čele a očiach. Mobil už nezvonil.

„Och Bella.“ Vzdychol.

Neodpovedala som, len som sa ešte viac pritúlila. Cez tenkú látku som cítila pevné telo a pravidelné bubnovanie jeho srdca. Mobil znovu začal zvoniť. Liam zanadával a načiahol ruku k vrecku. Na mojom chrbte ostalo prázdne miesto. Chcela som ustúpiť, aby si ten mobil vytiahol no nepustil ma. Narovnala som sa a pozrela na neho.

„čo je kurva?“ Och bože, destiť iných to mu ide najlepšie.

„Abby som od teba vzdialený jedno poschodie, čo chceš?“ Och ona? Pustila som jeho krk, načo sa zamračil a ruky som položila na jeho líca. Mal jemné strnisko, zavrel oči a ja som pokračovala. Dotýkala som sa jemnej pokožky pri očiach, hlavu si oprel o moju ruku.

„Hej, už idem.“ Povedal jemne. Och aká zmena nálady.

„Bella je tam Asthon?“ Otvoril oči a ja som prikývla. Mohol sa otočiť, ale tipujem že nechcel aby som ho pustila.

„Dobre.“ Povedal ešte a zložil.

„Musíš ísť?“ Opýtala som sa a snažila zakryť smútok v hlase.

„Pod so mnou.“ Zarazila som sa. Bola to prosba. Och bože ako môžeš byť v jednej minúte taký milučký a v druhej desivý?

„Pôjdem.“ Nepatrne sa usmial.

„Tak pod.“ Vzal ma za ruku a pohladil po líčku.

„Asthon, ideme so slečnou Casio do spoločnosti Corteo. Vezmi si mercedes, je dole.“ Prikývol a kráčal s nami k výtahu.

„Pán Payne?“ Liam sa otočil. „Tu máte tie spisy, alebo ich dám Vašej sekretárke?“ Chlapík- chudý, mastné vlasy, veľké okuliare. V ruke držal nejaké papiere.

Liam na neho nechápavo pozeral. „čo?“ Ten jeho hlas. Ako ľadová triešť.

„S-pisy, j-ja ich mám na s-tarosti.“ Koktal, keby mu jednu Liam tresol asi by sa už nepostavil. Vlastne kebyže mu tresnem aj ja tak by sa nepostavil. No bolo mi ho ľúto.

Liam sa úplne neočakávane zasmial a rukou si prehrabol vlasy. Potom urobil krok do predu, takže ma stiahol s ním. Chcela som ho pustiť, ale držal ma pevne. Nechcem byť svedkom toho, ako na niekoho kričí, alebo mu podkopáva nohy, no Liam prerušil moje myšlienky.

„Videl si niekedy aby mi niekto dal niečo do ruky? Nejaké SPISY?“ Irionia v jeho hlase stúpala. „Videl si vlastne niekoho aby mi niečo dával do ruky v mojej firme, len tak?“

„Ja...m-ne je to ľúto P-án Payne.“ Potiahla som Liama za ruku.

„Nabudúce to pošlite sekretárke.“ Povedal odporne a otočil sa. „Kretén.“ Bez slova sme nastúpili do výtahu. Bola som nahnevaná! Ako len mohol? Chudák chlapík!

„Prečo si ticho?“ Opýtal sa ma v aute.

„Lebo.“

„Isabella odpovedz normálne.“

„Bol so odporný. K tomu chlapovi...“ Chcela som dopovedať ale prerušil ma.

„Bella je to zamestnanec a ja musím mať rešpekt. Oni to vedia, vlastne je to smiešne.“ Zasmial sa. Tak bezstarostne, ako keby nemal na účte miliony a oblek za tisíce. „Ten chlap bol asi samovrah. Ked mal odvahu niečo také mi povedať. “ Znova sa zasmial, musela som sa zasmiať aj ja.

Medzi šoferovaním si dával dole sako. Ako to urobil cítila som jeho parfum, rukávy si vyvliekol dohora a ruku pevne zaprel do volantu. Och bože...

„Počkaj tu Bella.“ Povedal jemne a vstúpil do presklennej miestnosti.

Stála som na chodbe sa obzerala sa, bolo to tu omnoho menšie ako u Liama.

„Bella? Bella Casio?“ Počula som výkrik, rýchlo som sa otočila.

„Duke?“ Vydýchla som. „Duke Scott?“

„och bože Bella!“ Zasmial sa a vrhol sa na mna. Pevne ma vzal do náruče a zatočil so mnou.

„Nevidel som ťa asi 100 rokov!“ Položil ma na zem a ešte raz sa zasmial.

Duke- môj kamarát zo strednej. Chodila som s ním asi týždeň, potom sme to vzdali. Vysoký zelenooký blondiak, ktorý zabíja ženy pohľadom.

„Ako sa máš Duke? Čo tu robíš?“

„Ja? Mám sa super a ked ťa vidím tak ešte lepšie a čo tu robím?“ Zaškeril sa. „Som majiteľ.“ Ukázal na slenené dvere, kde bolo jeho meno.

„Och, to som nevedela.“ Usamiala som sa. Objal ma okolo pliec a otočili sme sa k sklenej miestnosti.

Kurva...Pred nami stál Liam. Ruky prekrížene v pästiach na hrudi. Usta ako pomlčky a nebola som si istá či by radšej zabil pohľadom mna, alebo Duka. No Duke sa vôbec nezľakol a nechal ruku tam kde ju mal – na mojích pleciach. No kurva...