Sarah
Pozerala som sa na
jeho tvár. Aj ja som bola unavená, nadrogovaná ale musela som.
Mračil sa, nespokojne odfukoval a stále mi jemne stískal ruku. Bojí sa
presne tak ako ja. Keď sa prevalil na bok, oprel chrbát o studenú
stenu z vrecka čiernych nohavíc mu vypadol mobil. On tu má mobil?! Zayn!!
Vzala som ho, baterka svietila kriticky načerveno, za chvíľku sa vypne.
Musím im dať aspoň vedieť, že je v poriadku. Nechcela som volať, čo ak by
ma niekto počul. Rýchlo som sa klikla na twitter, našťastie bol prihlásení.
Napísala som pár slov a keď som stlačila odoslať tweet – mobil sa vypol.
Do pekla!
Chvíľku som rozmýšľala
nad tým ako dlho som už nejedla, tri či
štyri dni? Môj vlastný brat ma týra, to som teda dopadla. Injekciu som ale zrejme dostala slabšiu, spať
sa mi chcelo ale neodpadla som tak ako Zayn. Bolo mi ho ľúto. Kým sa mračil, poobzerala som si jeho tvár.
Vyzeral nespokojne, smutne a ustarostene.
Naozaj za nič nemôže? To čo povedal.. teda, môže, ale nechcel aby to bolo
takto. Nechcel aby ma tu držali. Plakať
som nevládala, srdce mi búchalo v pravidelných ale pomalých úderoch. Celú
noc som sa dívala na spiaceho anjela, ktorého som ľúbila. Strach, ktorý ma
obkolesoval bol nepríjemný. Čo sa stane zajtra ráno? Príde Eduard? Vôbec po mne
môj otec nepátra? Znova to isté, znova
tá bolesť. Nad ránom som zaspala trhavým
spánkom. Zobudil ma až Zayn a jeho studené
prsty na mojom líci.
„ Sarah spíš?
Povedz mi, že len spinkáš láska..“ Hladkal mi líce a opatrne mnou zatriasol.
„ Nie, teda
počkaj áno.“ Usmial sa nad mojou myšlienkou. Pootvorila som oči a on sa usmiaval.
Vtisol mi bozk na čelo, pritiahol si ma k sebe. Jeho ramená boli úplne
ľadové.
„ Je ti zima,
obleč si bundu, na vezmi si ju.“ Začala som si vyzliekať rukávy ale jeho ruky
ma zastavili.
„ Neblázni
maličká, nechaj si ju.“ Znova si ma pritúlil k sebe a hladkal ma po
chrbte. Z chodby sa ozval smiech,
kroky a Eduardove karhanie toho druhého chlapa. Znova tak, ako každé ráno.
„ Hrdličky, dnes
Vás rozdelím.“ Šomral Ed. Dnes nemal
dobrú náladu, mračil sa a stále kontroloval hodinky na svojej ľavej ruke. Zayn ma obranne objímal. Bála som sa.
„ Tak poď
sestrička, nemáš sa čoho báť.“ Sám
prišiel ku mne, roztvoril Zaynove ruky a čakal, že sa postavím. Nemala som
síl odporovať mu, Vymenili sme si so Zaynom smutné pohľady.
„ Odnes ju domov,
prosím ťa.“ Postavil sa, bol presne tak isto vysoký ako môj brat, stál mu zoči
voči.
„ Ale ty sa
nestaraj! Ralf daj princovi dennú dávku.“ Chcel sa brániť, no Ralf, ako ho môj
brat nazval bol o dve hlavy vyšší a možno aj dva krát taký
ťažký. Pritlačil ho o stenu a do
ramena mu vtisol injekciu. Znova. Moja
čokoládka klesla k zemi, šúchal si ranu po vpichu a zazeral na
Eduarda.
„ Ak jej
ublížiš zabijem ťa ! Odnes ju domov! Môžeš
zabiť mňa. Dobre ti zaplatia aj moji kamaráti a manažment.“ Viac som nepočula. Jeho slová sa vytratili,
omdlel a Ralf zatvorili za mnou a bratom dvere. Kam ideme?
Posadil ma do
nejakého starého audi s tmavými sklami, potom sme vystúpili pri
zrekonštruovanej budove. Dúfala som, že
Ed zmenil názor, teraz mi dá jesť a pustí ma domov. Potom sa postarám o to,
aby sa Zayn dostal do bezpečia.
„ Kam ideme?
Konečne domov?“ Opýtala som sa. No on na moje otázky neodpovedal, chytil ma
pevne za ruku a výťahom sme sa vyviezli na šieste poschodie. Tam ma pustil, zamkol a kľúčik si strčil
do vrecka na nohaviciach. Jediné čo som z neho dostala boli dve vety osprchuj sa, najedz sa a čakaj. Ja sa
vrátim. Našla som chladničku a do
seba som dostala jogurt. Z obyčajného
skleneného pohára som nepila nikdy, teraz mi ochotne poslúžil. Na jeden hlt som
vypila celý obsah priezračnej tekutiny. Celý
byt bol zariadený veľmi jednoducho. Drevená linka, stôl s dvoma stoličkami
a na okne snehovo biely záves.
Prešla som aj obývačkou. Kožený gauč,
veľká plazma a komoda s DVDéčkami.
Pár krát som stlačila gombík na telke, nezapla sa. Nepomôže mi. Izba, v ktorej bola posteľ a veľký zelený
kaktus. Načo je preboha tu kaktus? V celom
byte nebol telefón, dokonca zvonček na chodbe bol odmontovaný. Na posteli v izbe
boli položené dva zelené uteráky, mydlo a žiletka. Nič viac, nič menej.
Našla som kúpeľňu a zahľadela som sa do malého zrkadla nad porcelánovým
umývadlom. Nad obočím som mala škrabanec, tvár špinavú od dlážky v tom dome
a ruky červené od mrazu. Zayn čo asi robí, bojí sa o mňa? Premohol ma
strach. Budem v poriadku, potom po neho pošlem otcových sbskárov. Budeme spolu.
Vzdá m sa trónu, všetko bude v poriadku. Vyzliekla som si jeho bundu.
Voňala tak, ako Zayn. Opatrne som ju prevesila cez držiak na uteráky, a pomaly
som sa zbavila všetkého oblečenia, ktoré som na sebe mala. Prúd horúcej vody spôsobil sčervenanie mojej
pokožky, no zároveň úľavu. Kvapôčky mi stekali po stuhnutom tele, jedna za
druhou hojili rany, obaľovali modriny.
Vyšúchala som si celé telo mydlom, použila som žiletku a ak by vo
mne nenarastal strach o Zayna, cítila by som sa dobre. Zmyla som penu z vlasov, Opatrne som
umyla ranu nad obočím a zosunula som sa na dno sprchovacieho kútu. Voda
stále tiekla. Para vôkol mňa stúpala hore, obaľovala moje telo ale nezabránila myšlienkam
na to, čo sa stalo. Neboj sa zlatko ja ťa
zachránim.
Pevne som
zatvorila oči a snažila sa myslieť na neho.
„ Budeš v poriadku, ja ti verím. Musíš
otvoriť oči a usmiať sa na mňa tým úsmevom ako v mojich snoch. Krajší
som nikdy nevidel, tak úprimný a plný radosti. Musíš bojovať Sarah. Takéto niečo nás nemôže rozdeliť, nie teraz
keď som ťa našiel. Je mi ľúto čo sa
stalo, ale zároveň ďakujem osudu, že to
spravil práve takto. Našiel som ťa, teraz ťa nemôžem stratiť. Chcem ti povedať
ako ťa milujem a veľmi rád by som ležal na tvojom mieste ja. Dal by som za
to všetko, viem, že ak by som takto ležal ja, spravila by si to isté. Niekde vnútri cítim, že ma počuješ. Vnímaš
ma, ja to viem. Milujem ťa a ak otvoríš oči a zobudíš sa ja tu budem.
Budem ťa držať za ruku ako aj teraz a čakať. Spravím všetko pre to, aby si
ma milovala tak, ako ťa milujem ja Sarah.“
Ten hlas bol
Zaynov. Ten hlas v mojej hlave bol jeho, aj napriek tomu, že on tu nie je.
Prečo? Prečo som ho počula? Boli sme snáď prepojení? Ľúbim ťa čokoládka,
čoskoro budeme spolu. Ťažko som sa postavila, vypla som vodu a omotala som
sa uterákom. Prečo sa mi sníva o tom ako sa mi prihovára? Čo to má
znamenať? Je Zayn v poriadku?
Len čo som sa
znova obliekla a presunula som sa do kuchyne, otvorili sa dvere a do bytu
vplával môj brat.
„ Eduard kde si
bol? Ideme domov? Otec ma už čaká? Poslal niekoho aby ma vzal do Holandska?“ mala som toľko otázok, no on ma len
neprítomne posadil na stoličku a z chladničky vytiahol fľašku
nejakého alkoholu. Otočil hrdlo fľaše,
nalial na vatový tampónik malé množstvo a pritisol mi ho na čelo.
„ Nechaj si to
chvíľku pôsobiť. Najedla si sa?“ Prikývla som a nechápavo som si alkohol
držala na rane. Štípalo to, ale všetko bolo v tejto chvíli lepšie ako to
jeho mlčanie a flegmatický pohľad.
Nechal ma tam sedieť, po chvíľke sa ale vrátil, prikázal mi obuť sa a opäť
sme nasadili do starej audi, no teraz mi previazal oči zelenou šatkou. Vonku
bola zima, chlad a keď som si rukou prešla po vlasoch cítila som snehové
vločky.
Šatku mi dal
Eduard dole až pred nejakými dverami. Otvoril ich a prudko ma štopol dnu.
Potom zatvoril, zamkol zámok a odkráčal preč. Zayn! Hneď som sa ocitla v jeho
náručí. Po lícach mu stekali slzy a celý
sa triasol.
„ Sarah ty si v poriadku. Zlatko,
princezná ja som taký rád...“ Držal ma
pri sebe tak pevne a blízko, jeho ruky mi objímali pás. Bol špinavý a unavený.
„ Nič mi nie je,
len nechápem.. Zayn, prečo to môj brat robí...“ Moje vzlykanie, podlomili sa mi
kolená, zachytil ma a v náručí ma odniesol na drevenú stoličku.
Posadil sa, pritiahol si ma k sebe a perami kopíroval moje ucho.
„ Naozaj si v poriadku? Neublížil ti Kde
si bola?“ Odpovedala som mu pošepky,
hneď a stručne som opísala byt.
Otočila som sa k nemu a zahľadela som sa mu do očí.
„ Si hladný, je
ti zima a nespal si. Nesmieme dovoliť aby ti viac pichali tie injekcie. Bojím
sa Zayn. Chcem aby sa to skončilo a ... prosím.“ Zotieral mi slzy, plakal so mnou. Keď som si začala vyzliekať jeho bundu, so
zámerom vrátiť mu ju aby sa zahrial, natlačil mi ruky do rukávov a zapol aj
posledný gombík pri krku.
„ Neblázni, mne
nie je zima a radšej nech dávajú injekcie mne ako tebe, dostaneme sa
odtiaľ, musíme niečo vymyslieť, vzdám sa všetkého len aby si bola v poriadku.
Jedla si? Nie si hladná? Komunikuj so mnou, kedy si naposledy pila? Zlato aj ja
sa bojím, ale to sa vyrieši. Postavím sa tvoju bratovi a...“ rozprával rýchlo, so strachom až som ho
zastavila. Pritisla som svoje pery k tým jeho. Jemný bozk, nedovolil mi aby som ho pobozkala
vášnivejšie. Odtiahol sa a hypnotizoval ma. Musela som ho opýtať jednu jedinú vec na
ktorej mi teraz záležalo.
„ Ty ma ľúbiš?“
Jemne nadvihol kútiky úst a pokýval hlavou. Neľúbi ma.
Načo to potom všetko bolo dobré. Slzy ma začali páliť v očiach.
„ Princezná Sarah, ja ťa neľúbim. Ja ťa milujem
najviac na svete a je mi to tak ľúto, napravím to. Budeš kráľovná, len nás
odtiaľto dostanem. Stiahnem sa a ak budeš šťastná ty budem šťastný aj ja.“ Prstami som kopírovala jeho líčko. On ma ľúbi. On ma miluje a chce ma.
„ Kto tu blázni? Nikdy nebudem šťastná bez teba, vzdám sa
všetkého, pretože bez tvojej prítomnosti by nič nestálo za to.“
Zayn
„ Kto tu blázni
nikdy nebudem šťastná bez teba, vzdám sa všetkého, pretože bez tvojej
prítomnosti by nič nestálo za to.“
Dopovedala a ja som to pochopil. Ona mi odpustila, ona sa nehnevá a ona
ma ľúbi! Moja Sarah! Budeme spolu! Spravíme
všetko tak, aby to bolo dobré a budeme spolu šťastný!
„ Milujem ťa
milujem ťa milujem ťa milujem ťa najviac na celom svete.“ Rozosmial som sa a ak
by som vládal zodvihol by som ju do vzduchu a zatočil. Celému svetu by som
teraz chcel vykričať ako ju ľúbim.
„ Odnes im to a čakám
ťa v aute!“ Počul som Eduardov
hlas. Zámka cvakla a Ralf vošiel dnu.
„ Čo si to o sebe
myslíš! Pusť ju!“ Potiahol Sarah za rukáv, nedržal som ju pevne, spadla, udrela
si hlavu a potom som pocítil ranu do líca. Zuby mi zaškrípali a chuť krvi
sa dostavila na jazyk. Kým som sa stihol
pozbierať zo zeme Držal Sarah pod krkom
a fackal ju.
„ Sviniar pusť
ju.“ Zasiahol som ho pravačkou ale ani o centimeter
sa nepohol. Necítil to, mne stŕpli prsty na pravej ruke. Na zem hodil deku a obal od nejakého
fastfoodu a odišiel. Sarah,
zlatko. Preliezol som k nej, vzal
ju do náručia. Odpadla.
„ Princezná neboj
sa som pri tebe.“ Šepkal som, kýval som sa s ňou a modlil som sa za
to, aby otvorila oči a usmiala sa na mňa. Po pár hodinách otvorila očká,
držal som ju pri sebe. Sedela na mne, ja som sedel na stoličke a objímal ju.
óóóó... nádherné to je, tie ich rozhovory, všetko! nemám na to slov, nvrosdcrufiwrkfndsmerfnbzr, neuveriteľne píšeš, milujem to, úplne najviac, Sarah so Zaynom sú dokonalá dvojica, musia byť v poriadku! úplne je to nádherné, ako sú tam spolu, ako opisuješ, čo si myslia, ako sa boja, príde mi to také autentické :) a úplne, úplne perfektné! zostávam v nemom úžase, neuveriteľne píšeš, je to dokonalé! zbožňujem tento príbeh a veľmi ťa zaň obdivujem :* wáááááááu love ya
OdpovedaťOdstrániťVeľmi nemý úžas Kika :D :D ...a keďže si to tak krásne napísala, dvojičkovsky sa pridávam k tomu :) dokonalosť :)
OdstrániťJa nemám slov je to proste úžasne. Píšeš dokonalo. Vieš úplne opísať tie situáci a ich pocity. Sarah a Zayn sa s sebe dokonalo hodia len prosím nech sú v poriadku a hlavne spolu :)
OdpovedaťOdstrániť:OOOOOOOO je to dokonalé!! :OO miláčku najkrajšie!! :OO on tam ma dajaké injekcie ale ja mam ako drogu tvoje poviedky a budm týžden až 2 bez nich :(( no nič to, lásik ľúbim ťa! Je to njakrajšie!!♥♥
OdpovedaťOdstrániťoch.. a ja som zase bez slov ♥ ♥ ♥ ♥ nádhera.. bože ako ja žeriem tú ich lásku.. moje pocity sa rovnajú tomuto- hjkshfddlkjaaaaoooooooooo a moje myšlienky tomuto- akjshdjgfdooooooo :) dokonalosť xx
OdpovedaťOdstrániťOh my god ! :O Toto je tak úžasné ! :O Ja nemám slov, dokonalosť ;) Teším sa na ďalšiu ♥♥♥♥ :) xx
OdpovedaťOdstrániťTo nemyslíš vážne! Prosím povedz mi, že budu v pohode :( milujem tvoje písanie milujem tvoje opisy. Milujem tvoje zápletky v príbehoch a milujem tvoje GENIÁLNE písanie. :) ja nemám proste slov, nádherné, dokonalé, perfektné, úžasné, proste najdokonalejšie. <3 milujem to <3<3<3 nemôžem sa dočkať ďalšej časti! :)
OdpovedaťOdstrániťNeviem čím to je ale mám taký pocit,že im Eduard aj nejako pomôže !! Ja viem,som šibnutá strelená a ešte neviem čo a že by im ešte po tom,čo im robil šte pomáhal. Fakt mi hrabe z tej časti ale bola nádherná. Prečo ju odniesol a prikázal jej prezliecť sa ??? o.O OK,techám to na teba Honey :* ♥....
OdpovedaťOdstrániťBudú spolu! Povedz, že áno :)) Táto poviedka je neskutočná vo všetkých ohľadoch... úplne originálna a mňa drží ako drogu :** Pri čítaní sa mi pri tých nádherných opisoch vytvárajú na rukách zimomriavky a niekedy slzičky :) Stále si pripadám akoby čítam román, normálnu hmotnú knižku od úspešnej spisovateľky, ktorou hádam raz budeš! Musíš byť! Love You so much!!xx
OdpovedaťOdstrániťPanebože Ajč, mňa z teba porazí...tie tvoje opisy ma dostávajú do kolien, sú úplne šurweíqwh :) toto je úplne najdokonalejšie, každá časť je nádherná :) ja tie tvoje zápletky proste žeriem :) ;) teším sa na ďalšiu perfektnú časť tejto poviedočky :) love ya :*
OdpovedaťOdstrániťWOW :) Já bych k tomu napsala zase sloh, přesně vím, co bych napsala, ale opakuje se to pořád dokola, protože každá část to samé :) nádhera, krása, dokonalost :) Jen prosím, ať to oba přežijou ve zdraví, nebo začnu vraždit ;)
OdpovedaťOdstrániťnádych, výdych :O :O a teraz si sama sebe hovorím, že nenapíšem sloh :O nádych, výdych.... nie, nenapíšem sloh, ale... Musia byť v pohode!! A spolu!! ... That is all I wanted to say :D
OdpovedaťOdstrániťdievča! mať tak tvoju fantáziu! píšeš fakt krásne :) .. ja sa tiež pokúšam písať jednu 1D story a bola by som rada, keby si si ju prečítala a napísala tvoj názor :) link: http://laugholoveohopeodream.blog.cz/
OdpovedaťOdstrániťPíšeš úžasně, jen tak dál!!
OdpovedaťOdstrániťJen jsem tě chtěla upozornit, že jsem narazila na jeden blog, kde tuhle povídku taky někdo zveřejňuje, tak jsem se chtěla zeptat, jestli o tom víš nebo to ten dotyčný vydává za své....
Ďakujem za upozornenie, vieš mi poslať adresu toho blogu? na fb? Jaja Bačová, alebo do emailu, alebo nejako? :*
Odstrániť