Amy, who lives next to you? 23.

Ďalšia časť od Kristínky.. ďalší dôvod pre mňa na dnešný úsmev.. skúška o druhej, ale aj tak mám dobrú náladu.. oblečiem si nové ružové topánočky s mašličkou

 a vykročím von..do slnkom zaliateho dňa....

A môj Mr. Payne išiel práve spinkať... 

Kedže som mala na druhý deň školu, party trvala  “len“ do pol tretej v noci. Keď ich prestalo baviť šteklenie ma, Louis zapol rádio a začal tancovať, načo sa k nemu okamžite pridal Harry. Začali stvárať neuveriteľné kreácie, ja som sedela na gauči a pozorovala ich. „Ty si nejdeš zatancovať?“ začal si ma doberať Zayn, „veď včera ti to tak dobre išlo!“ „To určite! Na to, aby som to ukazovala na verejnosti by som v sebe musela mať aspoň tri promile!“ zasmiala som sa a ďalej sledovala pohyby, ktoré predvádzal Louis na parkete. Práve skúšal lastovičku, keď ho Harry plesol po zadku, načo sa on rozkýval, padol na zem a stiahol Harryho so sebou. Pozorovala som, ako vstali a pokračovali v tanci, kôli čomu som si nevšimla Nialla, ktorý sa postavil kúsok odo mňa a vymenil si so Zaynom sprisahanecké pohľady. Chytili ma každý za jednu ruku a aj napriek môjmu mikaniu sa ma ťahali k tanečníkom. Doslova ma hodili na Louisa, ktorý sa zatackal, no ustál to a začali sme tancovať. Teda, on tancoval, ja som len lietala, kam ma potiahol. Potom začal hrať slaďák a my sme so Zaynom museli tancovať a tváriť sa ako zaľúbený párik. Neprekážalo nám to, bavili sme sa, ale ja som mala zlý pocit. Ako sme sa otáčali, hľadala som pohľadom Nialla. Čo si pomyslí, bude sa hnevať? Až keď som videla, ako sa usmieva, vydýchla som si. Na ďalší slaďák som tancovala s Louisom a bola to dobrá paródia na tanec, pretekali sme sa, kto tomu druhému viackrát stúpi na nohu a som si istá, že budem mať poriadne otlaky. Potom som si zatancovala s Niallom. Opierala som sa mu o plece a vychutnávala jeho vôňu, v tom čase by ste mi v hlave nenašli jedinú rozumnú myšlienku (ako keby tam inokedy nejaké boli). Keď pieseň skončila, len s nevôľou som sa od neho odtrhla a zatancovali si ešte s Harrym a Liamom Keď ma konečne pustili, boli už tri ráno.

Vošla som do bytu a rovno sa zvalila na posteľ, bola som úplne vyčerpaná. Otočila som sa k stene a v slabom svetle som zbadala fotku, ktorá mi predtým unikla. Menšia ako tie ostatné, zelená lúka s farebnými kvetmi a uprostred ležal psík. Môj Marley. Už nie je medzi nami, no veľmi mi chýba. Po líci mi stieklo niekoľko sĺz, po nich pribudli aj vzlyky. Neviem ani, prečo som plakala. Sčasti som smútila za Marleym, sčasti som bola dojatá z toho, čo pre mňa chalani pre mňa urobili. „Amy?“ ozval sa hlas spoza steny, ten najkrajší na svete. Snažila som sa potlačiť vzlyk, ktorý sa mi dral z hrdla, aby nevedel, že plačem, no nepodarilo sa mi to. „Amy, deje sa niečo?“ Neodpovedala som, už som viac nedokázala zadržiavať vzlyky. Zvesila som fotku zo steny a privinula si ju k sebe. Môj Marley, môj maličký Marley... Mala som pocit, že mi niekto zaklopal na dvere, ale nebola som si istá. Tak som len čakala, ak niekto niečo chce, zaklope opäť. Zaklopal, tak som šla otvoriť. „Láska, prečo plačeš?“ spýtal sa hneď vo dverách. Neodpovedala som, sadla si na posteľ a objala kolená. Keď zavrel dvere, prisadol si ku mne na posteľ a objal ma okolo pliec. „No tak, čo sa deje?“ Inokedy by som sa nad tým, ako to vyslovil, presne tak, ako to robí Zayn, zasmiala, no teraz som mu len podala fotku, ktorá ležala vedľa mňa na posteli. „To je Marley. Teda, bol...“ zašepkala som a opäť sa rozplakala. Potiahol ma k sebe bližšie a ľahol si na posteľ. 

Dlho sme len tak ležali, ja som mala hlavu položenú na jeho hrudi a plakala. To nie je fér! Prečo nemôžem na ňom takto ležať inokedy, keď si to budem schopná vychutnať?! Plač ma predsa len prešiel a posadila som sa. Tiež sa posadil, chytil mi tvár do dlaní a pomaly sa ku mne približoval. Stálo ma to obrovskú námahu, no prekonala som sa, ruku som mu priložila na ústa, ktoré boli len kúsom od mojich pier a pokývala som hlavou, ukazujúc na stenu, cez ktorú bolo dobre počuť a za ktorou boli traja jeho kamaráti, presvedčení, že chodím s tým štvrtým. „Odkiaľ máte tie fotky a ako ste sa dostali do môjho bytu?“ spýtala som sa na niečo, čo ma zaujímalo celý deň. „Tie fotky boli v tvojom počítači, čo si nám včera požičala. A čo sa týka tvojho bytu...“ vysvetlil mi, ako si od bytového správcu požičali kľúče, ten bol za pár autogramov neuveriteľne ochotný a povedal aj, že si kľúčik okopíroval a nechal, vraj nemohol odolať. No ja som si nič z toho poriadne neuvedomovala. Bola som unavená, vnímala som len jeho prítomnosť. Posledné, čo si pamätám, sú slová: Sleep well my clumsy little bird a jeho pery na mojom čele.

O TÝŽDEŇ

S Niallom sme sa stretávali vždy, keď sa dalo. Nebolo to často, ja som mala svoju školu, on svoju prácu. No keď mal chvíľu čas, vždy prišiel ku mne. Pravda, len keď tu nebol Zayn, s ktorým sme boli stále dobrí kamaráti. Nič o nás nevedel, no myslím, že čosi tušil. Keď som deň po svojich narodeninách prišla domov zo školy a Niall sedel na mojej posteli, skoro som zinfarktovala. Spýtala som sa ho, ako sa ku mne dostal a on, že mi predsa deň pred tým vravel, že má kľúč. Niečo sa mi marilo, že to spomínal. A tak, keď mal chvíľu času, prišiel ku mne. Vedel, že ma tu nájde, veď kde inde by som mohla byť? Vždy som bola rada, keď prišiel. Rozprávali sme sa, smiali, bozkávali (zmienila som sa už o tom, že sa bozkáva fakt dobre?) Mne to takto vyhovovalo, no videla som, že on to takto nechce. Nebavilo ho trčať stále len v byte, chcel sa ísť prejsť, niekam najesť, proste vypadnúť. Na verejnosti sme sa však spolu ukazovať nemohli, ja som oficiálne chodila so Zaynom a o tom, že my dvaja spolu niečo máme nevedel vôbec nikto. Mala by som to nejak vyriešiť, niečo spraviť, ale ja som to stále odkladala na neviem kedy. Ako vysvetlím Zaynovi, že musíme prestať s týmto divadielkom? Čo mu poviem, že si chcem začať s jeho kamarátom? Ako mu to vysvetlím? Čo na to povie, čo urobí? 

Vo dverách zaštrkotal kľúč a mne poskočilo srdiečko. Krásny ako vždy, vošiel dnu a vrhol sa na moje pery. S radosťou som spolupracovala. Zavrel za sebou dvere, oprel ma o stenu , ruky mi chytil do jednej a držal nad hlavou. Víťazoslávne sa usmial a ja som pocítila provokačnú chuť vytrhnúť sa mu a tým dokázať, že ma nemal v moci úplne, ako si myslel. Opäť sa priblížil a pokračoval v hre s jazykmi a perami. Jemne som sa od pier posunula na jeho krk a putovala som smerom k jeho uchu. „Nemysli si, že si vyhral fešák!“ zašepkala som mu doň, sladko ho pobozkala, vykrútila si ruky spoza hlavy a jemne ho zložila na posteľ. Skôr, než sa spamätal, ležal na chrbte, ja som sedela na jeho bruchu a vyškierala sa. „Tak, kto vyhral?“ spýtala som sa ho a zdvihla jedno obočie. „Samozrejme, že ty,“ uistil ma a nadvihol sa, aby dočiahol na moje pery.  Opäť sme sa bozkávali, no to už on sedel, ja som sedela na ňom a nohy som mala obtočené okolo jeho pása. Jednu jeho ruku som pocítila pod tričkom, potom druhú a už som zrazu žiadne tričko nemala. Letelo kamsi do neznáma a podprsenka šla čoskoro za ním. Bozkával ma ako nikdy. Doteraz boli jeho bozky sladké a nežné, ako iný spôsob, ako povedať, že ma ľúbi. Teraz boli jeho bozky vášnivé a nedočkavé. Jemne ma kusol do pery a čakal, či mu dovolím to, čo mal v pláne. Keď som sa mu začala hrať s gombíkmi na bunde, pochopil, že mu jeho plán odobrujem a položil ma na posteľ. Jemne sa naklonil nado mňa a perami skúmal môj krk a hrudník. Chichotala som sa a pri tom bojovala s posledným gombíkom na jeho bunde. Konečne podvolil a bunda letela kade ľahšie, tričko hneď za ňou. Vytiahol sa vyššie a opäť našiel moje pery, ktoré naňho netrpezlivo čakali. Naše jazyky sa spojili a bojovali o to, kto spôsobí tomu druhému väčšie potešenie. Bojovala som tvrdo, no proti Niallovi som nemala žiadnu šancu. Jednou rukou som sa mu hrala s vlasmi, druhou som mu prechádzala po bruchu a hrudi, skúmala jeho svalnaté telo. Skĺzla som rukou nižšie a začala sa hrať so zapínaním jeho nohavíc. Bola som netrpezlivá a jeho nohavice nie a nie povoliť. Zasmial sa, chytil moju nedočkavú ruku, položil si ju okolo krku a sám si vyzliekol nohavice, ktoré okamžite poslúchli. Rovnako rýchlo nás zbavil aj zvyšného oblečenia a tak nám nič nebránilo v tom, čo sme chceli robiť.

Krásny deň kočeny.. xxxx