sobota 5. júla 2014

That guy 13.




Po niekoľkých vyfajčených cigaretách som sa vrátil k počítaču, čakal ma tam email. Zhrozene som sa díval na obrazovku môjho notebooku a uvedomoval si aký problém mám.


From: Liam James Payne
To: Harry Ed Styles

Prisahám ti boha tvojho, že ak ma skrivený len vlas na hlave zabijem ťa. Ráno som v Londýne, skôr mi nepovolili let. Si mrtvy Styles!
  
Kurva a teraz mám robiť čo?


O niekoľko dní neskôr ....

Sedel som v aute cestou na zápas, v rádiu mi hrala pesnička od Rihanny a ja som si voľnou nohou podupkával po koberčeku svojho Rovera. Čierna bunda zapnutá až ku krku udržiavala moju telesnú teplotu v príjemnom stave. Natiahol som sa ku gombíku a viac zosilnil basy. Len čo som zaparkoval na mieste vyhradenom pre trochu iných ľudí, bolo mi to jedno, našiel som svoju partiu kamarátov a kúpil si pivo. Spokojne sme čakali na nejakú narážku, niečo čo by nás vyprovokovalo.

Netrvalo to dlho, cez hlavu som si pretiahol kapucňu a zahnal sa päsťou po protivníkovi. Cítil som ako mi pod kĺbmi praskajú jeho kosti, cítil som ako mi krv strieka na odhalené hánky rúk. Bil som hlava nehlava. Protivný holohlavý chlap v riflovke sa ma snažil zložiť, nedarilo sa mu to. Pravačkou sa zahnal po mojom líci a ja som si stihol zakryť tvár. Udrel ma ale ja som sa bránil, na predlaktiach som cítil jeho nechutne špinavé ruky. Nasratý pri spomienke na to ako som niekoľko krát vo svojom vzťahu s malou brunetou pokračoval som cítil ako mi adrenalín začína prúdiť žilami. Presne o toto mi išlo, bol to zámer a ja som bol rád, že chlap snažiaci sa mi vracať údery bol väčší ako ja. Bol síce iná váhová kategória ale ja som vedel, že som silnejší. Udieral som pomaly, ladne a preciťoval každý pohyb rukou. Zdá sa mi to alebo mi zazvonil mobil? Nasrato som holohlavého štopol a natiahol ruku ku svojmu vrecku. Kamarát Kyle bol nablízku, videl, že nedávam pozor a tak holohlavého zabával kým som ja čítal správu.

Harry otec poslal Ashtona, chcem ma vziať preč. Nechápajúc som zodvihol pohľad a ucítil náraz do sánky. Na moment sa mi zahmlilo pred očami a potom som zrazu cítil ďalší úder. Prišiel ešte jeden, potom ďalší a silnejší do môjho nosa. 

Myslel som na to ako ju Ashton berie preč, ako ju núti nastúpiť do lietadla. Myslel som na jej hnedé oči a tých niekoľko pár bozkov ktoré mi darovala. Kurva, nesmú mi ju vziať. Nesmú. Nevedel som ako, bolo to ale zrejme pre moju nesústredenosť ale zrazu som ležal na zemi, chlapík mi sedel na bruchu a udieral ma pravidelnými nárazmi pravačky do hlavy. Bolo mi to jedno, ak bude preč. Ak mi ju vezmú nechcem byť tam kde bola ona, nemôžem. Krv mi zaliala ľavé oko a ja som prvý krát v živote pocítil úzkosť. Ani som sa s ňou nestihol rozlúčiť.


Pohľad Blair ...

Ležala som na posteli v polohe pripomínajúcej medveďa po dobrom obede. Ashton sedel na koberci a spokojne ťukal do tabletu. Po našej hádke, ktorá vlastne ani nebola hádka s Ashtonom ale s otcom a on bol len sprostredkovateľ. Môj mobil po páde do vody nefungoval a tak mi Ashton dal svoj.

Otec kričal aby som sa zbalila a nechala jeho ochrankára aby ma vzal do hotela. Niečo sa vo firme pokašľalo a on musel ostať v Amerike. Na jednej strane to bolo lepšie pretože otcova zlosť bola znesiteľnejšia v telefóne viac ako v realite. Na druhej mi s mamou chýbali. Potrebovala som ich blízko seba, boli tu stále a ja som bola už niekoľko dní preč. Matka ma stále cez telefón utešovala ale ja som mala zvláštny pocit. Pocit, že sa niečo stane. Pred otcom som si vydupala, že ostanem ale len ak budem súhlasiť s tým, že sa Ashton nepohne ani o krok od mojej maličkosti. Súhlasila som, musela som tu ostať. Niečo mi hovorilo, že áno.

Z dolného poschodia sa ozvali kroky. Ihneď to naštartovala Ashtona a okamžite vyletel z izby s devinou v predpažených rukách. Kurva čo sa deje? Načo táto seansa? Pomaly ale nervózne som kráčala za Ashtonom. Upozorňoval ma a niekoľkokrát zdôrazdnil aby som ostala v izbe. Nemohla som, zvedavo som ho nasledovala. Stačilo ale zísť na dolné poschodie, odkiaľ bol dobrý výhľad do vstupnej haly. 

Osoba opierajúca sa o chlapa bola dobitá, skrvavená a vyzeral naozaj hrozne.
„ Kto ste?“ Skríkol Ashton a stále mieril na chlapa. Ten bol pri pohľade na hlavicu ešte nervóznejší ako sa zdalo.
„ Harry? Je to Harry?“ Skríkla som. Letiac cez celú chodbu, ignorujúc kričiaceho ochrankára som sa rútila k zničenému chlapcovi.
„ Čo sa mu stalo?“ Nahnevane som štopla blonďatého chlapca od Harolda. Pridržiaval ho, predpokladala som, že by inak spadol.
„ Som Marko, nechtiac sme sa dostali.. no do bitky vieš... stratil kontrolu a...“ Nedopovedal. Ashton ho okamžite pritlačil k stene, klesla som na kolená a spotené vlasy odhrnula z jeho skrvaveného čela.

„ Harold otvor oči!“ Kričala som. Ležal ako mŕtvy a ja som nevedela čo robiť.
Otvoril oči ale mala som pocit akoby ma nevidel. Pozeral sa pred seba, žmúril. 
„ Zavo-zavolajte Blair..prosím.“ chrapľákom sa ozval a pritom mi pevne stláčal ruku. 
„ Tu som, no tak ... Harry prosím.“ Nevedela som čo robiť. Nevedela som ako sa zachovať. 

Mám zavolať záchranku? Ashton po škriepke s chlapcom ktorý Harryho doniesol prinútil blondiaka odísť a potom sa zohol ku mne. Stále som kľačala pri zbitom chlapcovi. 
„ Čo-čo mám robiť? Zavoláme záchranku?“ Pokrútil hlavou, odsunul ma a pomaly, opatrne vzal zbité telo muža ktorý sa o mňa doteraz staral na poschodie. Jeho posteľ bola stále rozostlaná. Rýchlo som zatvorila okno, aj tak bolo v izbe dosť chladno a upravila vankúše tak aby sme ho mohli uložiť. Keď ho Ashton položil na posteľ, Harold sa bezbranne zvalil do perín. Pera, sfialovená od pravidelných úderov mu opúchala stále viac a viac. Monokel pod okom tmavol. Netušila som aké veľké bolesti má. Asthon zmizol z izby, stihol mi ale oznámiť že zoženie niečo od bolesti a vráti sa. 

Nevedela som ako sa v takejto chúlostivej situácii správať, nevedela som ako reagovať na Harryho stav, nevedela som čo spraviť. Pohľad na jeho tvár kriviacu sa od bolesti ma dostával do ešte nepríjemnejších pocitov. 
„ Ako ti mám pomôcť? Ako ťa mám zbaviť bolesti?“ šepkala som, jeho ruka nahmatala moju a ja som pocítila studený dotyk. Fajn, uvažuj čisto Blair. Vymotala som sa z jeho stláčania ruky. Vo filmoch používajú uteráky, teplú vodu, nejakú dezinfekciu a tuším potrebuje advil.

Lieky som vytiahla z poličky v kúpeľni, vzala som pohár ľadovej vody a vrátila som sa do jeho 
izby. Samozrejme protestoval, nechcel otvoriť ústa a už vôbec vziať si liek. Moje naliehanie ho ale nakoniec presvedčilo a on prehltol malú bielu tabletku. Ešte aj tých niekoľko hltov vody mu privolávalo viac a viac bolesti. Želala som si vziať to na seba, želala som si aby len pokojne spal a nič z toho čo sa mu stalo sa nestalo.

Keď jeho kučeravá hlava znova dopadla na vankúš a ja som si uvedomila akého špinavého som ho do tej postele uložila zhrozila som sa ešte viac. Letela som znova do kúpeľne a zo skrinky som vytiahla niekoľko bielych uterákov. Nezaujímalo ma, že ich krvou ktorú treba očistiť zničím. Otočila som kohútikom na teplú vodu a nechala vedierko naplniť do polovice. Dezinfekcia na rany bola pri liekoch. Kým som všetky veci doniesla späť do Harryho izby trvalo mit o niekoľko sekúnd.

Moje prsty opatrne stiahla perinu z jeho tela, chvel sa a ústa mu fialoveli. Bola mu zima? Tých pár krokov som prebehla a radiátor zosilnila na najvyšší stupeň ohrevu. Harry zastonal keď sa moje prsty dotkli jeho límcu košele. Zrejme ho bolel aj krk, lepšie povedané jeho muselo bolieť všetko. Rozopínala som gombík po gombíku a zhrozovala sa stále viac a viac. Jeho ruka ale chytila moje zápästie len čo som siahla po pracke na opasku. „ Nemusíš to robiť.“ Ozval sa prekvapujúco čistým hlasom a potichu. „ Dovoľ mi ošetriť ti rany.“ Jeho pohľad spod dlhých mihalníc ma ubíjal. Bála som sa bolesti ktorú prežíval, nechcela som mu spôsobiť ešte väčšiu. Pustil moju ruku a nechal ma rozopnúť mu nohavice. Jeho boľavé telo bola posiate modrinami, museli ho poriadne kopať. Naklonila som sa ústami jemne prešla po jeho opuchutej sánke a naklonilal sa k jeho uchu. „ Chcem aby si sa ma chytil a nechal ti vyzlieť košeľu. Prosím Harry nadvihni sa.“ Len čo som dopovedala jeho ruky sa obtočili okolo môjho tela a ja som cítila ako sa zdvíha. Neťahal sa, ja sama by som nemala šancu, určite by som ho nedvihla. Dlaňami som mu prešla na ramená a stiahla rukávy košele dole, pohľad na fialové modriny ma totálne odzbrojoval. Bol tak veľmi dobitý.
„ Vyzlečiem ti nohavice.“ Ozvala som sa keď už znova ležal. Jeho nepatrné nadvihnutie panvy mi dovolilo stiahnuť mu nohavice z bokov, vyzuť topánky a potom ho opäť pozakrývať. Jeden z tých mäkších uterákov som namočila do teplej vody a opatrne mu ho priložila k oku. Zachnutá krv sa začla rozoúšťať a jeho modriny začali byť viditeľnejšie. Celý ten čas čo moja ruka blúdila od vlažnej vody k jeho tvári, krku a hrudníku ma pozoroval. Jeho zelené oči skákali pri každom mojom pohybe. Nenechával si ujsť každý letmý pohyb, zatiaľ čo jeho ruka ostávala položená na mojej stehne. Sedela som pri jeho ľavom boku, vodu mala pri nohách. Držal ma tak nejak majetnícky a nemohol prestať pozerať do mojich očí. „ Nechceš si pospať?“ To ticho ma ubíjalo, nepáčilo sa mi. Vedela som, že je to nemožné ale chcela som počuť ten jeho sexy, zamatový chrapľák. „ Nie, ešte nie...“ Po niekoľkých minútach sa v izbe zjavil Ashton. Usmial sa skontroloval pohľadom mojho pacienta a jemne sa potiahol z postele dole. Jeho ruka ostala ovinutá okolo môjho predlaktia. Bol tak veľký a mužný. Nikdy by som nepovedala, že môže robiť niečo iné ako SBSkára. „ otec sa nedozvie, že som Vás na chvíľku nechal samých. Pichnem mu morfium a potom pôjdem skontrolovať dom. Dnes budete spať v tejto izbe?“ Prikývla som. Neodvážila som si ani pomyslieť na to čo by spravil otec s Ashtonom ak by sa toto dozvedel.


Harryho pohľad ..

Pulzujúca bolesť sa mi pretínala cez všetky svaly, šľachy a kosti. Keď som po nekonečných minútach bytia mimo reality zistil, že som vlastne vo vlastnom dome a Blair je tak blízko, odľahlo mi. Chlapík v tmavomodrých rifliach a čiernom tričku a zjavil v mojej spálni. Pozoroval som ich len na pol oka, nemohol som sa sústrediť na nič iné len prítomnosť. „ otec sa nedozvie, že som Vás na chvíľku nechal samých. Pichnem mu morfium a potom pôjdem skontrolovať dom. Dnes budete spať v tejto izbe?“ ozval sa tmavý chlapík, predpokladal som, že toto je ten Liamov Ashton. Snažil som sa zapozerať lepšie ale sústredenie sa na jeho tvár bolelo. Moment on jej ponúka spať so mnou v jednej izbe? Neprišiel ju tu chrániť? Kurva na čo tu je, keď aj napriek tomu bude tak blízko pri mne a bude ma pokúšať? Zanadával som v duchu ešte niekoľkokrát a pozoroval čos a bude diať. Oko ktoré opúchalo viac a viac ma pálilo a krv som ešte stále cítil na jazyku. Mám všetky zuby? Nahnevane som sa snažil zložiť päsť, nešlo to. Bolesť bola príliš veľká. „ Pokojne Pán Styles, je to len obyčajná dávka morfia. Uľaví sa Vám. Blair, donesieš mi prosím

5 komentárov:

  1. Božeeeeeee.... my Harry... rýchlo ďalšiu časť... oplatilo sa čakať ❤❤❤❤

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaach ♥♥♥ Ja tak milujem tento príbeh :3
    Musím sa priznať, že ten mail na začiatku ma rozosmial :D
    A pokračovanie, úplne živo som si to predstavovala :3
    Jááj, neviem sa dočkať ďalšej, perfektne píšeš!
    Love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  3. to je tak perfektné :)) !! za dva dni som zhltla všetky časti, každú jednu a s tak obrovským napätím. perfetkné, aaach ❤ pani spisovateľka ja chcem knihu!! :-D :))
    Blue Dein

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Oh Bože <3 Dokonalosť sama o sebe,Ajč :) Milujem túto poviedku ^.^

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ten pocit, když si pořád myslím, že jsem Blair a tohle se mi jednou stane :D Ach jo....asi tak jako když jsem si myslela, že jsem Bella...a pořád nic :D I tak, skvělé to číst, když už to nemůžu zažít <3 <3 <3

    OdpovedaťOdstrániť