Fight off your demons 38.

Ešte tam bude veľa Duka ... Tešte sa :) Barby ♥

Liam
„Nie Liam! Vystupujem! Nechod za mnou, chcem byť sama!“ Co? Ako ? Nechápem. 
Chcel som jej niečo povedať ale nevedel som čo, tak som bol ticho. A nemal som, lebo ona silno tresla dvermi a už bola preč. Odišla? Ona odišla? Opustila ma a nechala samého. 
Mal som vyjsť a urobiť niečo. 
Odkráčala preč.

Išiel som domov, ked chce byť sama tak nech je. 
Cítim som sa tak hrozne ked som vchádzal do záhrady. Všade bolo zhasnuté. Už sa stmievalo a všade bolo ticho. Hnev vo mne rástol pomaly. Mal som chuť sa opiť a zabudnúť nato čo sa stalo. Najradšej by som šiel niekam preč a nechal ju tu. Ale vedel som že to budem ľutovať takže som sa vyzliekol a vošiel do pracovne. Vzal som si fľašku brandy a nalial som si do pohára. 
Všetko o čo som sa snažil prekazila. Je to jej rodina a ona sa k tomu postavila takto. Ako som mal kurva vedieť ako zareaguje? Ved jej nevidím do hlavy. Nikdy na mna nikto nekričal a už doplom nie žena. 
Cítil som ako vo mne vzrastal hnev a napätie. Kde kurva je? Moja hrdosť mi nedovolila jej zavolať. Dopil som pohár. Spomenul som si ako som tu sedel ked odišla. Ako som sa cítil, ale silno som potriasol hlavou aby mi tá myšlienka vypadla. Nechcel som myslieť na to ako mi bolo a už to nezopakujem. No mám ju rád. Najlepšie by bolo keby som jej kúpil dom niekde v europe a poslal ju tam. Zabudol by som a ona tiež. Mal by som život ako pred tým, len neviem či ho chcem mať. 
Celú hodinu som rozmýšlal a pil. Brandy sa mínala a mne sa čoraz viac točilo v hlave. 
„Liam?“ Ozvalo sa. Nejako som nevedel zaostriť.
„Och slečna sa vrátila.“ Povedal som jej. 
„Hej.“ Sklopila oči a pozrela na fľašu. 
„Piješ?“ 
„Si slepá?“ 
„Nie.“
„To som rád. Chod si ľahnúť, alebo rob čo sa ti uráči.“ Usmial som sa.
„Prepáč.“
„A za čo?“ 
„Nemala som kričať. Chcel si mi pomôcť.“ Musel som sa zasmiať.
„Rozmýšľala som a chcela by som vedieť ako sa majú, nie ich vidieť.“ Hovorila potichu. „Zatiaľ nie.“ Akoby presviedčala samú seba.
„Mám prácu.“ Odvrkol som.
Prikývla, slabo sa usmiala a odišla.

 Vyšiel som z pracovne, svetlo mala rozsvietené. Ležala v posteli a čítala knihu. Bez slova som si sadol do kresla pri posteli. 
„Nemajú sa veľmi dobre.“ Začal som, hned mi venovala jej plnú pozornosť a bez slov odložila knihu na stolík. Posadila sa a zakryla až po uši. „Nemajú peniaze a žijú od výplaty k výplate.“ Zúžila oči. 
„Kde pracujú?“ Opýtala sa potichu, ale v tom tichu to vyznelo aj tak ako keby kričala. 
„Tvoj otec pracuje v železiarstve“ Usmiala sa.
„Ešte stále?“ 
„Hej, ale má minimálny plat.“
„A mama?“ Povzdychol som si.
„V pohostinstve. Umýva tam ... riady Bella.“ Prudko sa nadýchla a priložila si ruku k ústam.
„Nie. Nie. Nie.“ Krútila hlavou. „Ona... bola vedúca v obuvi a mala výborný plat. Dokonca ju chceli povýšiť.“ 
„Nemajú peniaze. Museli predať dom aj auto. Kúpili si tú chatrč a teraz žijú tam.“
„Ako dlho?“
„Druhý rok.“ 
„Och bože... A čo ja? Čo o mne vedia?“
„No...“ Nechcel som jej to povedať. Postavil som sa, skopal tepláky a ľahol si k nej. 
„Liam, povedz mi to.“
„Ked si utiekla nikto o tebe nič nevedel. Tvoja mama...ona...sa psychicky zrútila a prestala pracovať. Vyhodili ju.“ Nemohol som jej klamať. Musel som jej povedať pravdu, aj ked som vedel že ju to bude bolieť. 
„Bože.“ Pozerala povno pred seba. „Je to moja vina.“
„Nie nie je!“ Zvýšil som hlas. „Tú jej prevádzku s obuvou zrušili a vyhodili ju. Nemali na výber a nemali peniaze.“
„čo som to urobila?“ Plakala. 
„Neplač Bella. Chcel som im dať nejaké peniaze, ale chcel som aby si mi to dovolila a aby si súhlasila.“
Bola ticho, len plakala. Kurva Payne, mohol si byť milší. 
„Nie je to tvoja chyba, takže sa nemusíš trápiť a kedykoľvek budeš chcieť môžeš za nimi ísť.“ 
„Teraz by som to nezvládla.“ 
„Ja viem.“ Povedal som jej a stiahol jej krehké telo ku mne. 
Boli sme ticho, hladil som ju po vlasoch až dokým sa neupokojila. 
„A kde si bola?“ Opýtal som sa jej.
„No ...ehm... nikoho tu nemám Liam.“ 
„Tak kde?“ Usmial som sa. 
„Za Dukom.“ Vydýchla.
Stŕpli mi ruky aj nohy. Och kurva. 
„Prečo?“ Uvedomoval som si, že teraz nie je vhodná doba byť zlý a možno bol alkohol v mojej krvi dôvod aby som nevyletel z kože. 
„Je jediný človek v meste ktorého poznám a viem že ma stále vypočuje.“
„Ked tam pôjdeš nabudúce Asthon pôjde s tebou a chcem o tom vedieť dopredu aspoň týždeň aby som mu dal do auta potrebné nástroje na vraždu. Keby náhodou.“ Vytrieštila na mna oči.
„č-čo?“ 
„žartujem Bella, ale keby sa ťa dotkol tak by som ho zabil sám.“ 
„Dobre.“ Povedala a zívla si.
„Unavená?“ 
„Veľmi. Dnešok bol taký... divný.“ 
„Tak spi Isabella, aby si bola ešte krajšia.“ Vtisol som jej bozk za vrch hlavy a o pár sekúnd počul ako rovnomerne dýcha. 
Celú noc som nemohol spať a rozmýšlal nad kokotom Dukom a ako ho od nej dostať. Jeho povesť kurevníka sa nedala len tak prehliadnuť.

Nechcel som ju budiť ale musel som. Už bolo ráno.

„Bella.“ Začal som potichu.

„Isabella vstávaj.“ Pootvorila oči.

„Hmmm?“ Dal som jej pusu na čelo a zasmial som sa.

„Musím ti niečo povedať.“ Rýchlo sa posadila.

„Neboj sa. Nič vážne.“ Zaškeril som sa.

„Prečo máš na sebe boxerky?“ Hlboko som sa zasmial.

„A čo mám byť nahý?“ Zapýrila sa.

„No áno...ako myslím tým že...“ Nevedela sa vykoktať. „Och proste .. stále máš na sebe stále tepláky, to som myslela...“

„Takže sa ti nepáčim nahý?“ Opýtal som sa prekvapene.

„Bože Liam...Páčiš.“ Bola červená ako paprika. Usmial som sa, natiahol sa a stiahol si boxerky.

„Môže byť?“ Rukami si prekryla tvár a chichotala sa.

„Daj tie ruky preč.“ Povedal som tvrdo. Nepočúvla.

„Isabella bud ich dáš preč, alebo ti ich dám dolu ja. Ved si ma videla nahého.“

Pomaly dala ruky dolu.

„Pod dolu ideme jesť a musím ti niečo povedať.“ Prikývla a postavila sa.

„Zasa moje tričko?“

„Hej, vadí?“ Vykukla spopod mihalníc.

Zarazilo ma to. „Isabella. Ty tu môžeš robiť čo len chceš.“ Bol som si vedomí toho, že môj hlas bol o trošku drsnejší, ale musel som.

„Vdaka.“

„Nie je začo.“ Usmial som sa a rýchlo si ju vyhodil na rameno. Pištala, kričala a jemne ma udierala do nahého chrbta. Potom do neho jemne zaryla nechty a potiahla.

„Nerob to, lebo ťa tu ošukám.“ Povedal som najjemnejšie ako som vedel a utekal s nou dolu do kuchyne.

„Dobré ráno Pán Payne, slečna Casio.“ Povedala Maria s úsmevom.

Posadil som ju na stoličku pri bare a ja som ostal stáť.

„Maria, dnes budeme mať super raňajky.“ Zúžil som oči. „Urobím ich sám.“

Nechápavo sa na mna obe pozreli.

„Podme podme Maria, sadni si.“ Vzal som ju za ruku a postadil ku k Belle. Mali na mna krásny výhľad.

„Liam?“ Opýtala sa Bella.

„Ano miláčik?“ Otočený zadkom k nim som sa zamyslel, že ešte som nikomu nikdy nepovedal miláčik. Usmial som sa, pokrčil ramenami a otvoril chladničku.

„Vieš o tom že si nahý však?“ Zasmial som sa a otočil k nim.

„Maria vadí ti to?“ Sratá pani, ktorú som pokladal za svoju druhú mamu pokrútila hlavou.

Bella sa na nu pozrela a maria sa na nu usmiala.

„Slečna, videla som ho nahého už asi milion krát. Niekedy ked ešte nemal Pani Deborah chodil po dome nahý stále. Bella zvráštila obočie. Otočil som sa späť k chladničke a počúval ich debatu o hlúpostiach.