Fight off your demons 37. 2.časť

Už sa to začne zamotkávať :) Dakujem za nádherné komentáre. Barby

Duke... Kurva Duke???????????

„Prečo mi neodpisuješ na správy?“ Opýtal sa ma a podišiel až k nám, úsmev okolo celej sánky.

„Aké správy?“ Precedil Liam pomedzi zuby a otočil sa na mna. Ruky v pästiach v očiach oheň a všetky svaly v pozore. Mám problém...

Všetci sme ostali ticho, ešte aj Duke sa stiahol pod jeho pohľadom.

„Niečo som sa pýtal.“ Pozeral mu priamo do očí.

„No...písal som jej správy, žeči nejdeme na kávu... alebo na obed.“ Liam k nemu urobil jeden krok a už stál pred ním. Kurva.

„Liam.“ Začala som ale stopol ma rýchlou otočkou. Potom sa znovu pozrel na Duka.

„Týmto naša spolupráca končí.“ Povedal tvrdo. Duke preskakoval očami na mna a znova na Liama.

„Ale ved ja som...“

„Drž hubu lebo sa neovládnem a to nechceš.“ Och on je kurva nasratý. Zatočila sa mi hlava, ved ten chlap ma teraz zabije.

„Liam už odchádzate?“ Stála tam jeho mama.

„Ano.“ Odpovedal stále otočený k Dukovi.

Nechcene sa otočil a prebodol ma pohľadom. Neviem si ani predstaviť ako sa musel držať, aby tam neurobil scénu a ja si nechcem ani predstavovať čo by urobil Dukovi keby mu odporoval.

Bezcitne ma vzal za ruku a viedol pred dom.

„Mami.“ Povedal, ked zastavil pri nej.

„Ahoj synček.“ Odpovedala a vtisla mu bozk na líce.

„Bella.“ Oslovila ma slušne.

„Dovidenia.“

Zaviedol ma k autu a otvoril dvere. Nastúpila som a on ich rýchlo zabuchol.

Asthon už štartoval. Liam si sadol dozadu ku mne ale bol natlačený k oknu a odvrátený odo mna. Pravdupovediac, som bola rada že ide tiež. Bála som sa, že ostane a opije sa, alebo čo.

Celú cestu som bola ticho a aj on, bála som sa k nemu ozvať.

Asthon zaparkoval pred domom a my sme vystúpili. On niekde odfrčal a ja som ho zato preklínala. Keby tak  snami ostal. Vlastne Liamovi je úplne jedno kto ho vidí ked kričí, pokrčila som pleciami.

Vstúpila som do obývačky a malú kabelku som hodila na kreslo.

„Kde máš mobil?“ Opýtal sa. Stuhla som.

„V kab-elke.“ Nasucho som preglgla.

Prihnal sa k u kreslu a vzal ju do ruky. Začal sa v nej hrabať až kým ho nenašiel. Odblokoval ho a niečo ťukal. Potom čítal. Kurva! Žila na krku mu skoro explodovala od toho ako zatínal sánku. Triasli sa mi kolená ako malému decku.

Pohľadom preskočil na mna.

„Prečo si mi to kurva Isabella nepovedala?“ Nemohla som hovoriť. Knedlík v krku mi to nedovolil, otvorila som síce ústa ale nič z nich nevyšlo.

„Odpovedz mi!“ Zakričal tak, že som cúvla. Celou silou trepol mobil o zem.

„Tak prečo?“ Kričal znovu. Strach mi koloval žilami tak rýchlo, že som si ani nestihla uvedomiť že pomaly cúvam.

„Kurva! Odpovedz!“ Slzy sa mi valili z očí a dopadali na silno hnedé drevo ako hrachy. Strhol zo seba sako a hodil ho na zem k rozbitému mobilu.

„Kurva!“ Chytil sa za hlavu a nadával!

Potom ju podvihol a pozrel na mna. Bol celý fialový od zlosti. Mala som strach o to aby sa mu niečo nestalo, no bola som si istá že mi neublíži.

Urobil ku mne krok, ale potom sa zastavil a cúvol. Prečo to urobil? Kurva.

„Chod hore.“ Povedal ostro ako žiletka.

„Li ja...“

„Kurva vypadni hore Isabella lebo prisahám že ťa roztrhnem!“ Zaziapol ale ja už som utekala preč.

Vyzliekla som si šaty a dala na seba tričko a kraťasky na spanie. Zo šatníka som šla do spálne a sadla si na posteľ. Započúvala som sa a počula kroky, viedli k spálni. Celá som sa napla, ale kroky šli dalej až do pracovne, kde buchol dvermi.

Som taká krava! Hlupaňa! Mala si mu to povedať čo si si myslela? Do riti!!!

Nedočkavo a v napätí som pochodovala po izbe a čakala. Prešlo 15 minút a ja som mala ruku na kľučke od spálni. Potichu som potiahla a vystúpila z izba, prešla som až k pracovni a ucho priložila na dvere. Keby teraz otvoril dvere prepadla by som sa od hanby. Telefonoval.

„Presne tak Duke Scott. Všetky Abigail!“ Kričal na ňu a to ma upokojilo, aspoň nekričí len na mna.

„Všetky akcie! Si sprostá? Všetko!“ A zložil. Pravdepodobne hodil mobil na stôl.

„Kurva!“ Zakričal tlmene. Bože zasa som ho nahnevala. On mi veril a ja som mu ani len nevedela povedať že mi Duke napísal. Ani len to málo.

Bez rozmýšľania som otvorila dvere, až vtedy mi došlo že nemal zamknuté.

„Chod preč.“  Stál opretý rukami o okno. Ani sa na mna nepozrel. Bez slova som prišla až k nemu, podľa mna si myslel že som odišla.

„Nie.“ Povedala som ticho.

„Isabella. Chod.“ Toto bola vyhrážka. Ale ja som nemohla. Nemohla som ho len tak nechať samého, ked som to posrala ja sama.

„Liam prosím.“ Šepla som a dlaň priložila na jeho chrbát. Bol ticho, ani sa nepohol.

Tak som rukou sklzla na jeho bok a druhú som mu dala na druhý bok. Postavila som sa tesne k nemu a hlavu zaborila do jeho svalnatého chrbta. Potom som ho rukami objala a držala za pevné bruško. Košeľu mal trošku vyhrnutú, takže som pod malíčkom cítila jemné chlpky na jeho podbrušku.

„Prosím.“ Šepla som. Bol ticho.

„Liam povedz niečo. Krič, alebo hocičo len nebud ticho.“ Zhlboka som sa nadýchla jeho vône a znovu priložila nos na jeho chrbticu.

„Prečo?“ Opýtal sa konečne a ja som vedela že sa pýta na Duka.

„Chcela som, len som sa bála tvojej reakcie. Myslela som si že ho už nikdy nestretnem a že je to zabudnuté. Ani vo sme by ma nenapadlo žeby sa mohol objaviť na tom plese.“

Hovorila som a cítila ako rýchlo sa mi dvíha hrud.

„Som veľmi nahnevaný.“ Povedal už jemnejšie. „Teda, bol som.“

„A čo to zmenilo?“ Opýtala som sa.

„Neviem. Asi ty.“ Povedal a otočil sa.

„Nikdy ku mne nikto neprišiel ked som bol nahnevaný a nikdy ma nikto neobjal ked som mal chuť toho človeka...“ Sklonil hlavu, nedopovedal.

„Preto si dole potom cúvol?“ Doširoka otvoril oči. „Najprv si sa priblížil, ale potom cúvol.“

„Nikdy by som sa ťa nedotkol Isabella, ale ked som nahnevaný proste je to iné.“

„Verím ti.“ Chytila som ho za líca a jemne pobozkala.

„Ja viem.“ Šepol, čím prerušil bozk. „Pod spať.“ Povedal a vyšiel z pracovne. Je nahnevaný, ale aspoň nie až tak veľmi.

„Ideš spať aj ty?“ Prikývol a vyzliekol si košeľu aj nohavice. Vliezol na svoju stranu postele a zhasol lampičku. Inokedy si ma bez opýtania pritiahne na hrud hned ked ležíme, teraz sa otočil na bok.

Tak som to urobila ja. Prisnunula som sa k nemu a ruku jemne preložila cez neho. Ani sa nepohol a ja ani neviem ako som zaspala.

O mesiac neskôr

„Slečna Casio.“ Počula som Máriin hlas.

„Hmmmmmm?“

„Pán Payne práve odišiel a požiadal ma aby som váz zobudila. Povedal že okolo druhej príde a že niekam pôjdete.“ Usamiala sa.

Hodiny ukazovali pol jedenástej. Bože...

„Dakujem Maria.“ Usmiala som sa a vyšla z postele.

O druhej som už bol prichystaná a čakala som na Liama, ktorý prišiel presne načas. Proste Liam.

„Ideme.“ Povedal a dal mi jemný bozk na pery.

„Kde?“ Opýtala som sa.

„Uvidíš.“ Povedal a zaškeril sa.

Vzal ma za ruku a viedol do auta. Sadla som si a nechápala čo sa deje.

„Povedz mi kam ideme.“

„Nie.“ Povedal. Pohladil ma po kolene a znova sa venoval šoférovaniu. Hnal sa New Yorokom až nezabočil do Brookylinu.

„čo tu robíme?“

„Bella ked ti to poviem vystúpiš z auta.“ Zamračila som sa.

„Kde to sme?“ Opýtala som sa ked zastavil blízko malého domu na konci ulice v Brooklyne. 
„Daj im 2 minúty.“ Povedal.
Pred domom stálo staré auto, asi nejaký ford a  bol zhrdzavený a mal vyblednutú farbu. Sledovala som dom a nechápala čo sa deje.
Dvere domu sa otvorili a ja som zalapala po dychu. Nahla som sa dopredu, cez čierne sklá ma nebolo vidno. 
„Je ...“
„Padaj! Rýchlo naštartuj Liam! Pojdme!“ Skoro som kričala. Slzy sa mi liali po tvári. Liam nechápavo naštartoval a pridaj plyn. Gumy zapískali a moja mama s otcom sa otočili. 
Bez dychu som sedela na mieste a predychávala. 
„Ako si mohol?“ 
„Bella myslel som si že ich chceš vidieť.“ 
„Nie!“ Skríkla som. „Nechcem nie som nato pripravená! Nemal si to robiť, mal si sa opýtať!“ Tvár som si ukryla do dlaní a dakovala bohu že ideme rýchlo preč. 
„Prepáč nevedel som.“ Hovoril po tichu, ale moja zlosť bola väčšia.
„Je to tvoja vina! Nevidela som ich roky! Chápeš? A ty si len tak zmyslíš že ich nájdeš a privedieš ma tam! Nie si normlálny!“ 
„Bella nekrič dobre?“ 
„Ty kurva kričíš stále!“ Prudko stočil volant a zastavil. Keby som nemala pás, tak vyletím von oknom. Počula som pár áut ako zatrúbilo. 
„čo si to práve vyslovila?“ 
„Kurva!“ Skríkla som.
Zhlboka sa nadýchol. „Bella...“
„Nie Liam! Vystupujem! Nechod za mnou, chcem byť sama!“ Odopla som si pás a vystúpila. Letmo som sa na neho pozrela, nechápal. Bál sa. Ale aj tak som zabuchla dvere a odišla. Kráčala som ani neviem kam. Prvý krát odkedy ho poznám. 
Ako mohol? Prečo sa ma neopýtal? Prečo? Ved on ani nevie ako mi tým ublížil. 
Potrebujem sa vyrozprávať! Potrebujem niekoho kto kto to pochopí a napadol ma len jeden človek. Duke.