pondelok 10. februára 2014

Fight off your demons. 37. 1.časť

Kedže mi to nedá a mysleli ste si dobre že sa niečo stane, dávam Vám tročku časti :) Hrozne dakujem že komentujete :) Ani neviete ako mi to dvihne náladu ked prídem z práce uje*aná jak svina :D :) Ochhh ... čo by som dala za školu ??? (Všetko) Barby♥


 „Och Liam.“ Usmiala sa jeho matka a vtisla mu pusu na líce. „Slečna.“ Arogantne podvihla hlavu a našpúlila pery. Kurva.
„Mama. Nicola.“ Odzdravil sa im. Nicola bola nádherná a v modrých šatách by som ju ani nespoznala. Len ten výraz tváre jej nesedel pretože bola zachmúrená a pobúrená že ma Liam priviedol.
Ked som mala starý život bola som drzá a odporná ale teraz ked som v spoločnosti ktorá je bohatá a neuveriteľne proti mojej srsti nemôžem si byť dovoliť byť taká... Ved by som tým urazila Liamove meno.
„Dobrý deň madam, Nicola.“ Liam sa usmial a stisol mi ruku.

Usadili nás za stôl kde sedela aj Liamova rodina. Vo veľkej miestnosti bolo štyri také stoly a za jeden sa zmestilo aj pätnásť ľudí. Boli krásne vyzdobené, ludia chodili nonstop dnu, deti behali po miestnosti a bola tam príjemné atmosféra. Všímala som si ľudí ktorý prichádzali k nášmu stolu. Bola to Liamova matka, otec, ktorý sa mi ako jediný pozdravil normálne, jeho dve sestry a ešte tri ženy a dvaja chlapi. Netuším čo boli zač.
Večera sa začala a mne neostávalo nič iné ako vypnúť hruď a byť nóbl aspoň na tento večer. Jedli sme kačaciu polievku a rozprávala som sa s Liamovým ockom. Bol hrozne milí a spoločenský.
„Ty si Bella? Bella Casio?“ Opýtala sa ma žena sediaca oproti mne.
„Ano madam.“ Povedala som sucho.
„No teda. Všetci hovoria len o tom, že Liam si už niekoho našiel.“
„Teta Denise, toto nie je potrebné a...“ Liam chcem niečo povedať, ale staršia pani ho odbila.
„Ticho.“ Videla som ako pevne stisol sánku.
„Nevedela som že to všetci hovoria.“ Zmätene som sa pozrela na Liama. Ktorý bol nahnevaný a pozeral do taniera.
„Tak povedz dievča, ako zaujala? Ako sa volá tvoj otec a matka? Sú nejaký podnikatelia? A čo robíš ty?“ Och kurva....
„No ja som mala svoj servis na opravu áut a pokiaľ sa dobre pamätám otec robil v železiarstve a moja matka bola predavačka obuvi.“ Celý stôl stíchol. Počula som dokonca svoje srdce, ktoré som mala niekde v hrdle ako mi splašene bubnuje do hrude.
„Och.“ Povedala a urobila nejakú grimasu.
„Teta Denise. Je úplne jedno odkiaľ je, hlavne že je tu.“ Povedal Liam, bez dychu.
Mala som byť ticho.
„Liam, ale toto nie je dáma na úrovni.“ Zabolelo ma srdce. Pre boha ved ja som tu ani ísť nechcela a nikdy by som nechcela byť jedná z nich.
„A ty si?“ Opýtal sa tvrdo. Tak ako Liam Payne, ktorého poznám a viem že vie byť veľmi zlý. Jeho oči ju prebodávali ako ihly.
„čo to.. Liam ako sa...“ Celá červená sa nevedela vykoktať.
„Myslím si že táto téma je zabudnutá. Bella je krásne dievča Denise a ked ju tu Liam chcel nevidím dôvod aby tu nemohla byť.“ Liamov tatko bol tiež ostrý ako žiletka.
Prikývla a bola ticho.
Celá večera sa niesla v duchu „kurva tak toto je trápne“
Potom sme odišli od stola a ja som si odskočila na záchod. Ked som prišla, videla som Liama ako kráča za nejakou ženou.
„Paula!“ Kričal. Žena sa otočila a doširoka usmiala, stála som v kúte a pozorovala ich.
Objal ju a usmieval sa ako slniečko.
Rozprávali sa. Paula mala na rukách dieťa, dievčatko. Odrazu mu ho dala do rúk. Držal ju a malá sa k nemu pritúlila, do očí sa mi nahrnuli slzy. Aj keby chcel, nikdy so mnou deti mať nemôže. Jeho teta mala pravdu, ja nie som dáma, akú by mal mať. Nikdy nou nebudem a ani nechcem. Dieťa ho potiahlo za košeľu a Liam sa rozosmial. Nohy mi odrazu kráčali samé, musela som ísť na vzduch. Liam ma nevidel, nevedel že som odišla. Vyšla som von, kde už bolo ticho až na prár skupín, ktoré sa bavili pri mesačnom svetle. Dom bol vysvietený a krásny.
Ako ho môžem urobiť štastným ked nemôžem mať deti? Ako? Ved je to nemožné!
„Bella?“ Opýtal sa ma. Stál za mnou.
„Liam.“ Vzdychla som. Okamžite som cítila jeho ruky na mojej tvári, zotieral mi slzy. Ani som nevedela že plačem.
„Prečo plačeš?“ Pýtal sa rýchlo.
„Tá žena s tým dievčatkom... Ja... nemôžem mať deti.“ Nechápavo sa na mna pozrel a potom mu to došlo.
„Nikdy som ich nechcel.“ Povedal len aby odľahčil situáciu.
„Ale ja áno.“ Doutieral mi slzy a pobozkal ma.
„Bella je to jedno. Prosím neplač.“ Prikývla som.
„Isabella!“ Kričal mužský hlas. Obaja sme sa otočili.
On? Prečo on? 

4 komentáre:

  1. No tak to je konec! Já nedýchám při této kapitole! Probohaa :D Moc děkuju, že jsi přidala ještě kousíček a nemůžu se dočkat další čáásti!!!! <3

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Počuješ ako moje srdce praská? :D Rozbila si ho touto časťou na malé kúsky a teraz ich zbieram z koberca. Prečo nemôže mať deti?! Také gény ako má Bella a Liam sa musia posúvať ďalej! Idem si poplakať, dúfam, že ma to prejde skôr ako bude nová časť. I'm done.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Dokelu :)
    Ja som sa hrozne musela smiať, ako Liam aj s jeho otcom spacifikovali tú príšeru :D
    A Belly mi je ľúto :/ Očakávam nejaký zázrak :)
    On? Aký on? Ten sviniar? To vážne to takto ukončíš? :p
    Neviem sa dočkať ďalšej časti tejto úžasnej poviedky ♥
    Love love love Xxx

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Bombová časť, snáď sa stane nejaký zázrak a budú mať spolu kopu detičiek ;)
    Kto tam prišiel? Joj tá moja zvedavosť, neviem sa dočkať novej časti. ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť