Sedela mi na kolene a ja som jej prechádzal prstami po stehne, ked mi prišiel e-mail od
Abby.
„Ukáž, chcem si ho
prečítať.“ Usmial som sa a otvoril ho.
Pán Payne,
Na zajtra máte štyri schôdzky. Prvú o 9:00 s Pánom
Clintonom. Obed máte zarezervovaný o pol dvanástej v reštaurácií
Luxury. Máte na mna ešte nejaké želania?
„želania? Čo tým myslela?“
Otočila sa na mna.
„čo ja viem, vieš aká je
šibnutá. A ked sme pritom Bella, dnes mi prišiel e-mail.“
„Od koho?“ Zaujímala sa.
„Volá sa Vicky a bola moja šľapka, ale už som ju nevidel veľmi dlho, prisahám že som za nikým nebol. Neviem načo mi písala.“ Neviem prečo, ale bol som skurvene nervozny.
„Ukáž.“ Povedala.
Prečítala si ho.
„prečo si neodpísal?“
„Lebo nechcem, načo? Mám
teba a ty mi stačíš.“ Usmial som sa a ona tiež. Rýchlo ma pobozkala.
Ideme si urobiť niečo jesť a potom film, dobre?“ Prikývol som.
„Ale vyberám ja.“
O týždeň neskôr
Isabella
„Kde si?“ Volal mi
z práce.
„Och bože...Doma.“
Zasmiala som sa. „Kde mám byť?“
„Ved sa len pýtam. Volám
ti, lebo mi volala matka.“
„A?“ Nabádala som ho.
„O týždeň v sobotu
ideme na ples. Musím tam byť, ako sponzor.“
„Aha a to mám ísť aj
ja?“
„Samozrejme si moja
priateľka Bella.“
„Dobre, tak fajn.“
„Pôjdeme kúpiť šaty.“
„Kedy prídeš? Je sobota
Liam chápeš?“
„Daj mi hodinu.“ Povedal.
Musela som zavrieť oči.
„Dobre. Čakám.“
A zložila som.
Sadla som si na sedačku
a dalej pozerala nudnú šou. Ples. Jeho rodina. Nemajú ma radi. Kurva.
„čakáš?“ Opýtal sa hlas
spoza mňa. Prudko som sa otočila a vypúlila oči.
„čo tu robíš?“ Stál tam
v jehom z jeho silno modrých oblekov a bielej košeli
s golierom bez kravaty. Košeľu mal rozopnutú až mu trčali tie jeho malé
chlpky.
„Chcel som ťa prekvapiť.
Ideme na obed? Je skoro dvanásť a som hrozne hladný. Abby mi nič
nedoniesla.“ Dohovoril, prešiel okolo sedačky a postavil sa predo mna. Oči
sa mi jemne zúžili.
„Ešte som tiež nejedla,
takže pôjdeme. Apoň na chvíľku vypadnem.“
„Nepáči sa ti tu?“ Opýtal
sa so strachom.
„Och jasné že páči, len sa
nudím.“ Túto tému som uzavrela teraz sa o tom baviť nechcem.
„Prečo to nemáš zapnuté?“
Nechápavo sa na seba pozrel. Neuveriteľne ma vzrušoval pohľad na toho chlapa.
Tie pevné ruky a svalnaté ramená.
„čo?“
„Tie gombíky? Chceš sa
v práci pre niekým predvádzať?“ Opýtala som sa drzo. Zazdalo sa mi, že
potláča smiech.
„Nie, len ma škrtila
košela.“ Rozopol gombík od saka a dal si ho dolu.
„Nabudúce ju nechaj nech
ťa škrtí.“ Odvrkla som a nahla sa doľava aby som mohla sledovať telku.
„Zdá sa mi že žiarliš. Je
to tak?“ Naklonil sa a zaprel do pohovky. Tie ruky! Tá vôňa! Taká
korenistá, presne ušitá na neho. A je môj. Naklonil sa a zapozeral na
mna.
„Tak?“ Chcel odpoved.
„Ano.“ Vzdychla som. Jeho
ruky presunul na moje nahé stehná a pokračoval hore. Pomaly dvíhal jeho
tričko s Batmanom. Odrazu si kľakol na zem a rozkročil mi nohy, aby
medzi nich vošiel.
Bozkával ma jemne na
koleno, stehno až hore, kde prestal a pokračoval cez bruško až
k prsiam. Ktoré začal ochutnávať.
„Bella keby si len vedela
ako mi chýbaš ked som v práci.“ Šepkal do mojich prs. Zastonala som.
Tričko odhodil
a prstami mi jemne šteklil bedrá. Bradavky pravidelne striedal.
„Chýbam? Veľmi?“ Pod
návalom vzrušenia mi zlyhával hlas.
„Stále musím myslieť len
na teba vieš? A potom sa len usmievam ked si spomínam čo sme robili
v noci. A potom si všetci myslia že mám dobrú náladu.“
„Liam, pobozkaj ma.“ Skoro
som kričala.
Podvihol hlavu od mojich
prs.
„Nemôžem.“ Podvihla som
obočie.
„Prečo?“
„Lebo potom nepôjdeme na
nákupy.“ Usmial sa rýchlo postavil.
„A čo toto?“ Opýtala som
sa a rukou ukázala na hrču v jeho nohaviciach.
„Och, neboj sa. Jeho to
prejde.“ Vyškerený ma jedným ťahom vzal na ruky a kráčal hore do spálne.
„Obleč sa.“ Povedal
a pustil ma na nohy. Zvonil mu mobil ktorý išiel dvihnúť do pracovne. Bože
a čo na seba?
Pípol mi mobil, sms. Do
riti tie mobily ma už serú.
Ahoj kráska čo tak káva? J Duke.
Čože ? Pre boha! Čo teraz?
Nemôžem mu odpísať. Ked to poviem Liamovi asi ma zabije. Toto je už tretia
sms-ka od neho za týždeň. Čo nechápe, že nemôžem? Ved vie aký je Liam.
„Láska?“ Stál hned za
mnou.
„Ano?“ Rýchlo som mobil
položila na poličku v šatníku a otočila sa na neho. Bol bez košele.
„čo si obliekaš?“ Opýtal
sa milo.
„Prečo?“
„Vezmi si niečo čierne
dobre? Beriem si čiernu košeľu.
Prikývla som a on sa
usmial.
„čo?“
„Môžem sa pozerať?“ Oprel
sa o stenu a prekrížili nohy.
„Nie. Chod.“ Zasmiala som
sa.
„Bella videl som ťa nahú.“
Nadvihol obočie a pootvoril ústa.
„Je to zvrhlé.“ Smutne sa
usmial.
„Nevieš s kým žiješ?“
Stál tam dalej.
Rýchlo som na seba
obliekla čierne šaty a lodičky, celý čas som na sebe cítila jeho oči.
Liam ma vzal do luxusnej
reštaurácie a potom nakupovať. Evidentne ho to vôbec nebavilo a bolo
mi jedno aké budem mať šaty, ale on chcel tie najkrajšie. Vybrala som si také
dlhé fialové. S čiernou čipkou na chrbte. Boli nádherné a aj krásne
drahe. Trucovala som ako sa dalo. Presviedčala som ho že v jeho šatníku
mám krásne šaty ale on si nedal povedať. Povedala som že si ich nevyskúšam, tak
mi rozopol šaty a pred zrakom predavačky mi ich dal skoro dolu. Nakoniec
ma prinútil a kúpil ich.
Týždeň prešiel ako voda
a už tu bol deň plesu. Liam k nám zavolal kaderníka, ktorý mi urobil
vlasy. Aspoň som sa mala s kým pobaviť. Caroline mi písala správy, ale aj
tak som sa potrebovala vyrozprávať.
Ked som sa po dvoch
hodinách líčenia a robenia vlasov prezrela so zrkadla skoro som odpadla.
Mala som ich vypnuté hore, aby mi vynikla čipka na šatách. Nebola som síce
zmachlená ale make-up mi vadil. Dnes prežijem aj červenkastý rúž, ktorý si
musím pravidelne natierať na pery, aby som vyzerala dobre.
Liam mal na sebe čierne
nohavice, fialové sako a čierny kabát. Bola som prekvapená že mal sako
úplne rovnakej farby ako moje šaty. Potešilo ma to.
„Si nádherná. Vieš to?“
Začervenala som sa a bola ticho.
Jemne mi vzal ruku do dlane
a nechal vstúpiť do čiernej luxusnej limuzíny. Sadol si vedľa mna
a Asthon vyštartoval vpred.
„Hrozne sa bojím.“
Povedala som mu konečne po dni strachu.
„Som tu s tebou,
nemáš sa čoho báť Bella.“ Šepkal, aj ked nemusel. Asthon nás nepočul
a boli sme tam sami.
„Ja viem. A tvoja
rodina...Nemajú ma radi. A nikoho tam nepoznám.“
„Poznáš mna.“ Povedal
rázne, potom však zmäkol. „Chceš ostať radšej doma?“ Ano! Ale pre teba tam
pôjdem.
„Nie Liam, chcem ísť.“
Povedala som, oprela hlavu o jeho hrud a on mi kreslil po ruke.
Dorazili sme pred honosný
dom. Boli tam fotografi a veľmi veľa ľudí.
Vystúpili sme
a kráčali po červenom koberci. Och aké otrepané. Fotoaparáty cvakali
z každej strany, pri dverách stála Liamova mama a z druhej
strany jedna z jeho sestier. Vítali hostí. No kurva, to bude večer.
Teraz sa maximálne teším na pokračko :) Som hrozne zvedavá, ako sa zachová jeho rodina :p
OdpovedaťOdstrániťA je to úžasné, ako vždy :) Páči sa mi ich vzťah, aj keď mám taký pocit, že sa niečo stane :p :)
♥♥♥
Love love love Xxx
prečo mám pocit, že ten ples nedopadne dobre????
OdpovedaťOdstrániťNeeee, nechci tam žádný zvrat :D Líbí se mi to takhle!!!! <3 <3 <3
OdpovedaťOdstrániť