pondelok 11. marca 2013

Another world 14.


„ Niall ťa má rád, tak mu neublíž Chloe.“  Pery mal stisnuté do pevnej priamky, stískal ma pevne ale inak ako keď to robil Niall alebo Milo.
„ Musím-ísť-za-dcérou.“ Odľahlo mi, myslí si, že ma k nemu ťahá nejaký cit medzi mnou a Niallom, nemal pravdu. A nikdy ju mať nebude.  Keď ma pustil a ja som svoju vychladnutú kávu vzala z automatu a rýchlo som upaľovala do izby za dcérou, na chrbte som cítila jeho oči, pozoroval ma.
 
Zayn

Jemne korenistá vôňa môjho oblečenia na perina bola popretkávaná zvláštne sladkým parfumom. Nemal som odvahu otvoriť oči a len čo som precitol a začal si uvedomovať, že nie som v mojej izbe sám, nešlo to už vôbec.  Bál som sa. Bál som sa, že ak otvorím oči ona zmizne.  Vyparí sa ako ilúzia a celý môj život bude znova prázdny bez jej polovičky slnka. Potrebujem ju, kedy si konečne začne uvedomovať aj ona, že potrebuje mňa?    Nevydržal som a jej dotyk som vôbec necítil, otvoril som oči. Pomaly, letmým zaklipkaním si moje oči zvykli na denné svetlo a cítil som ako sa usmievam pri pohľade na jej tvár. Obe dlane mala zložené pod líčkom, ružové pery jemne pootvorené. Dýchala ľahko a pravidelne.   Nutkanie dotknúť sa jej neposlušného pramienka vlasov ma prešlo pri pomyslení, že by som ju mohol zobudiť. Díval som sa ako spokojne odfukovala, niekedy si povzdychala a keď sa začala jemne usmievať zo sna, ktorý sa jej pravdepodobne sníval bol som šťastný.  Pomedzi jej pokojný spánok niekedy šepkala áno alebo nie, počkaj veď on za to nemôže. Nechápal som ale pri vyslovení môjho mena, ktoré z jej úst znelo úplne úžasne som sa celý rozochvel.  Spomienky na včerajšiu noc mi pálili dlane ktorými som sa jej dotýkal,  myšlienkami som sa vracal k jej horúcim pohybom, jej láske ku mne, ktorú si ešte neuvedomovala.   Znova som zatvoril oči a nechal som svoju myseľ rozbehnúť sa ešte viac. Myslel som na dovolenku, na to málo čo sme spolu zažili a pritom som počúval jej pravidelný dych.  Až kým sa niečo nezmenilo. Posteľ sa pohla, jej dych začal byť plytký a ja som vedel, že je hore tak som otvoril oči.
„ Dobré ráno Haylee.“ Oslovil som ju.
„ Dobré ráno Zayn. Toto všetko.“ Jej hlas preskočil, zlyhal a jej oči zaliali slzy.
„ Prečo plačeš?“ Dôvod som síce vedel, ale to, že ľutuje včerajšiu noc som chcel počuť z jej úst.
„ To všetko nebol len sen?“  Nechápavo som pokrútil hlavou, rozhodnutý vstať z teplej postele a bez okolkov si zapáliť na balkóne.
„ Nebol to sen. Bola to krutá realita...“ Bola moja odpoveď kým som si obliekal boxerky.
„ Konečne.“  Nevnímal som ju, po zamyslení a uvedomení si čo povedala som sa celým telom otočil od balkóna. Haylee už sedela a prikrývkou si zakrývala obnažené telo.
„ Povedala si konečne? Prečo potom plačeš?“   Nerozumiem.
„ Som šťastná.“  Nadýchol som sa prvý krát, druhý krát a tretí už ani neviem ako som sedel na posteli s nosom zaboreným v jej hustých hnedých vlasoch. Po celej izbe sa ozývali zvláštne vzlyky. Nie srdcervúceho plaču, ale šťastia, ktorému som ešte pred chvíľkou prestal veriť.  Keď som si jej mokré líca presunul tak, aby som jej videl so uplakaných očí, naklonil som sa k jej perám so zámerom zotrieť slanú chuť  sĺz a dodať im rannú dávku lásky, zastavila ma.
„ To, že si ma našiel a urobil šťastnou neznamená ale nič Zayn.“   Zaškeril som sa a násilnícky som si ju pritiahol bližšie k sebe.
„ Znamená to veľmi veľa, ak ma teraz odmietneš, viem, že sa môžem snažiť ďalej a raz vyhrám.“  Odporoval som jej.
„ Nie som golfová trofej, ktorú si môžeš vystaviť na poličke Malik.“  Rozosmiala ma, ale hnevala sa.
„ To ja dávno viem, ale raz mi povieš ako veľmi am ľúbiš a naša svadobná fotografia bude zavesená nad veľkou bielou posteľou.“    Chvíľu ma hypnotizovala a potom svoje útle rúčky odtočila okolo môjho pásu a tvár zaborila na moju hruď.
„ Budeme mať veľa bielych vankúšov a výhľad na Londýn?“  Zasmial som sa, cítil som, že sa smeje aj ona.
„ Raz áno princezná, len mi daj šancu.“ Odtiahla sa jemne ma pobozkala, prstami prebehla po mojom líci a potom sa rýchlo obliekla. Pozoroval som ju ako pobehuje po izbe a zháňa svoje veci s rukami založenými za hlavou.  Pri otváraní dvier sa nežne usmiala a dodala „ Snaž sa a raz ti to poviem.“ Už teraz som však vedel, že mám vyhraté. 

Budem sa snažiť písať aj v UK, ale nesľubujem nič .. dobaľujem... nálady stále striedam ... ale teším sa :)

4 komentáre:

  1. Dokonalé :) Naprosto geniální :3
    Och a užij si to tam :))

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Krásna časť! Držím palce v UK a šťastnú cestu prajem ... Danka :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Úžasná :) a držte sa v Londýne, aby ste sa nestratili :)-N

    OdpovedaťOdstrániť