Amy, who lives next to you? 32.

Stáli sme v skrini, len tak bez pohnutia a Niall nechápal, prečo som ho prestala bozkávať. No ja som ho úplne ignorovala, zabudla som naňho, moju pozornosť úplne zamestnávala fotka za ním. Čo na nej bolo? Ja. A? Niekoľko šípok uprostred mojej tváre. Moja fotka slúži môjmu priateľovi ako terč na šípky. Čo viac si môžem priať? Niall už pochopil, že sa pozerám zaňho a otočil sa. Keď zbadal objekt môjho záujmu, najprv zamrzol, potom sa začal rehotať. Vypadol zo skrine a ležal na zemi, držiac sa za brucho. No mne to úplne stačilo, aby som vybehla od neho preč a vrátila sa domov. 

Kľúč som nechala otočený vo dverách, on mal svoj a nechcela som, aby sa ku mne dostal. Cítila som sa sklamaná. Podvedená. Potupená. Prečo? Počula som, ako mi klope na dvere, ale nešla som otvoriť, načo? Sedela som na posteli a nič. Neplakala som. Slzy neprichádzali. Nedýchala som. Vzduch v mojom okolí sa kamsi vyparil. Jednoducho nič. Nemala som chuť, dôvod, volu. Veď načo? Búchal mi na dvere, ale mňa to trápilo asi tak ako prach uňho v skrini (mal ho tam hodne). Čiže vôbec. Už som myslela, že mi rozbije dvere (síce mi to bolo jedno), ale nakoniec to vzdal a počula som buchnúť dvere na jeho byte. Šiel domov. Asi takto mu na mne záleží. Nevadí. On nepotrebuje mňa, ja nepotrebujem jeho. Bodka. Je to takto jednoduchšie. Aj tak nás čakalo odlúčenie, sklamanie, rozchod. Veď mal odísť zas na dlhú dobu preč. Takto je to lepšie, pre oboch. Len sme to mohli ukončiť inak. Povedať by úplne stačilo. Je koniec, definitívne. Tak prečo to takto bolí? Prečo to tak ľutujem? Prečo chcem v tejto chvíli rovno bežať k nemu, skočiť mu do náruče a povedať, že ho ľúbim? Ako je možné, že za takú krátku dobu, ako ho poznám, som sa doňho zaľúbila tak veľmi? A prečo to takto končí?

Dlho očakávané slzy prišli a pomaly sa začali kotúľať mojou tvárou. Ten krásny blonďavý stále spievajúci chalan mi úplne zmenil život a teraz? Čo som preňho bola? Nič. Menej ako vzduch. Záležalo mu na mne asi ako na nejakej smeti na ceste. Prečo som bola taká naivná? Ako ma vôbec mohlo napadnúť, že aj on má rád mňa? Som hlúpa, taká hlúpa! Ľahla som si na posteľ a nechali slzy hľadať si cestu po mojich lícach až na krk a tričko. Bola som už celá mokrá, no bolo mi to úplne jedno. Mokré tričko je nič proti zlomenému srdcu. Silné slová? Ale aj silná bolesť! A sklamanie. Po hodine sústavného plaču a množstva spomienok som sa konečne upokojila a začala rozmýšlať, čo ďalej. Keď si ešte pomyslím, že je to len niekoľko dní, čo ľudia vedia, že spolu chodíme a a už to ani nie je pravda...

Na druhý deň po našom prílete, kde ma Niall verejne pobozkal na letisku pred stovkami novinárov sme boli na titulke všetkých novín. Niall vykreslený ako chudák, ktorý si začal s nesprávnym dievčaťom a urobil najväčšiu chybu v svojom živote, ja ako zlatokopka, ktorej sa nepodarilo uspieť u Zayna, tak skúsila ďalšieho speváka z 1D. Potom sa o niekoľko dní objavili fotky, na ktorých sme už niekoľko mesiacov dozadu boli pristihnutí, ako vychádzame obaja ráno z toho istého činžiaku, pár minút po sebe. To sa občas stáva, keď sme susedia. Len tento “detail“ akosi nikto nepovažoval za potrebné spomenúť. Skončila som teda ako štetka, 

ktorá naraz bola s oboma. Hneď na druhý deň pribudli fotky, ako vychádzame z činžiaku spolu s Liamom (bol po večierku jediný triezvy, kto iný mohol po mňa prísť?) a tak som už údajne spala s tromi. Dokonca článok “milo“ zakončili otázkou, či ďalší v poradí bude Lou alebo Harry. To veru poteší. Takisto fanúšičky neboli veľmi nadšené. To, že som chodila so Zaynom, to predýchali, začali nám dokonca priať šťastie, po rozchode som dostala niekoľko správ, že im to je ľúto a priali nám to. Potešilo ma to, aj keď sa mýlili, bolo to od nich veľmi milé. Ale toto už bolo akosi nane priveľa. A čudovala som sa im? Potom, čo popísali o mne všetky tie veci som takmer sama začala veriť, že som štetka, zlatokopka a neviem, čo ešte. 


Nemusím ani písať, ako sa to odrazilo na mojom okolí, všade kde som sa pohla som cítila nenávistné pohľady, počula nie práve najpríjemnejšie narážky na moju osobu a iné spôsoby, akými ľudia okolo vyjadrovali svoj názor na mňa. Postupne som sa naučila to ignorovať a dokonca v tom našla určité výhody (úplne seriózne tam boli). Napríklad to, že celý svet mal na mňa taký zlý názor, že horší už nemohol. Takže som si mohla robiť vlastne čo som chcela, bolo mi to jedno. A keď už nervy nezvládali, neraz sa stalo, že som šedovlasím babkám s nosiskami zastrčenými v bulvárnych novinách, “nenápadne“ si šepkajúcich o mne a obzerajúcich sa za mnou ukázala prostredné prsty oboch rúk. Alebo pridala aj pár kvetnatých fráz a slov, ktoré si nechávam len pre zvláštne príležitosti. A nebolo by to kompletné, keby sa neobjavil nejaký ten novinár či paparazzi a neodfotil ma s vystrčenými prostredníkmi a neopísal to tak, že ľudia ma nenávideli viac ako nejakého masového vraha. Áno, to som bola ja, najobľúbenejšia obyvateľka Londýna. Alebo Anglicka. Alebo celej tejto skur****j planéty. Úplným vrcholom bolo, keď som raz bola s Caroline (samozrejme Zaynovou) v meste na drinku. Pri fotke ako pijeme mojito sa na druhý deň objavil komentár, že sa pokúšam Caroline niečo naliať do nápoja a otráviť ju. Pozerala som na to s vytreštenými očami a nechápala. Pán redaktor asi často číta fantasy romány. Potom som asi dva dni nebola na titulke žiadneho časopisu (môj osobný rekord), keď sa objavil ďalší zaujímavý článok. Znova fotka z baru s Caroline pri mojite. Ale tentokrát riešili to, že moje mojito bolo nealkoholické (to je už zločin objednať si v Anglicku nealkoholický nápoj? Nepila som, lebo na druhý deň mám školu a s bolesťou hlavy sa na výklady učiteľov nesústredí práve najlepšie). Vraj som určite tehotná, keď sa vyhýbam alkoholu a otázne je len to, že s kým. Takéto kraviny, a rozpísať to dokázali na niekoľko strán. Prvým možným otcom bol podľa nich Zayn. Potom samozrejme Niall, Liam (???), údajne som spala aj s Harrym a je možné, že dieťa čakám s ním. Potom ešte nejaké dohady o tom, že by som mohla mať aj niečo s Louisom, ďalej spomenuli aj Jenniferinho priateľa, ako moju ďalšiu tajnú lásku, kedže mali jednu fotku, kde sme boli pri sebe. Čudujem sa, že ma ešte nespojili s každým človekom, ktorý okolo mňa prešiel po chodníku. Viete si predstaviť, čo si po takýchto článkoch o mne mysleli všetci ľudia? Obľúbená som práve nebola. O čom je taký život, keď si človek ani nemôže vyjsť na ulicu bez toho, aby všetci od neho odvracali oči a nenávideli ho, netušiac  o ňom nič? Bola len jedna osoba, s pomocou ktorej som to bola schopná prežiť. No tá už bola preč...

Slzy sa mi opäť kotúľali dole tvárou, keď som začula šuchot na chodbe pred svojimi dverami. Snažila som sa ho ignorovať, veď kto by už len chcel prísť za mnou? Jedine nejaký zúfalý zlodej, prípadne vrah. Tak nech príde, už sa naňho teším. No poď si po mňa! No ták! Neprišiel. Namiesto toho som mala pocit, že zostal pred dverami. S otvorenými ústami so počúvala gitaru, ktorá začala hrať a sladký hlas, ktorý sa k nej po chvíľke pridal.

Dnes som túto fotku našla a po prečítaní som ju spojila s časťou :) Kikuš, dúfam, že sa nenahneváš :)  Nialler s gitarou.. mňam!!